Neďaleko mesta Prievidza v oblasti Národného parku Malá Fatra sa nachádza jeden z najstarších a najvýznamnejších slovenských zámkov. Bojnice sa preslávili predovšetkým ako miesto, kde sa natáčali známe československé rozprávky, ako Šialene Smutná princezná či Pán a hvezdár.

História obce Bojnice je spätá so stredovekým hradom, ktorý tu stával až do roku 1888. Prvá písomná zmienka o tomto hrade pochádza už z roku 1113. Hrad bol pôvodne postavený z dreva, ale postupom času prebudovaný do gotickej kamennej podoby. Týčil sa na travertínovom vrchu nad mestom a obklopovali ho mohutné hradby. Od 13. storočia sa v držbe hradu vystriedalo mnoho významných uhorských rodov, ako napríklad Gilethovci, Leustachovci, alebo Noffryovci. Svoje sídlo tu mal tiež kráľ Matej Korvín, ktorý ho neskôr daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi.

Všetky tieto rody sa podieľali na najrôznejších stavebných úpravách a renováciách. Pri vstupnej bráne bol vybudovaný padací most a hradné múry boli doplnené o štyri veže. Roku 1527 sa majiteľom hradu stal rod Turzovcov, ktorý ho nechal upraviť na renesančné sídlo. Hrad sa tak pomaly začal pretvárať do podoby renesančného zámku a v jeho okolí boli vystavané početné obytné budovy. O mnoho rokov neskôr pripadla pamiatka kráľovi Ferdinandovi III. a ten ho daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom. Od roku 1643 až do konca 17. storočia prebiehal na hrade čulý stavebný ruch, ktorý ho premenil do barokovej podoby.

Ostatní práve teraz čítajú  Makarská riviéra nie je iba Makarska...

Posledným majiteľom zámku sa v roku 1852 stal významný súkromný zberateľ Ján František Pálffy. Mal veľký cit pre umenie, čo sa odrážalo v jeho zbierkach umeleckých predmetov. Často a rád cestoval do cudziny, čo obohacovalo jeho rozhľad ako v kultúre, architektúre, tak aj v umení. Nájdete tu tak exponáty z Arábie a najrôznejších kútov Afriky. Na zámku v Bojniciach sa snažil zjednotiť architektonické slohy exteriéru s interiérom. Bojnice sa tak po jeho prestavbách začali podobať významným romantickým francúzskym zámkom ležiacom na rieke Loire. Rozsiahla neogotická rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1889 – 1910 a hlavným architektom bol bratislavský rodák Jozef Hubert.

Pállfy zomrel vo Viedni v roku 1908, dokončenie veľkolepej prestavby Bojníc sa teda nedožil. Jeho majetok bol po jeho smrti odhadovaný na neuveriteľných 90 miliónov korún. Okrem zámku v Bojniciach vlastnil totiž ešte mnoho ďalších významných stavieb, ako napríklad Viedenský a Budapeštiansky palác, palác v Bratislave, kláštor v Kráľovej, Suchej nad Parnou, v Trstenej na Ostrove a kláštor v Pezinku.

Ján František Pállfy vo svojom testamente vyslovil želanie, aby po jeho smrti boli niektoré paláce, kláštory a zámok v Bojniciach sprístupnené verejnosti. Chcel tiež, aby v nich zostalo umiestnené pôvodné vybavenie aj cenné umelecké a výtvarné diela. Jeho želanie však bolo splnené až v roku 1950, kedy bolo v Bojnickom zámku založené Krajské nitrianske múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea. Umiestnená je v ňom rozsiahla zbierka neogotického nábytku a k veľmi cenným exponátom patrí napríklad umelecké dielo florentského majstra Narda di Cion, tzv. Bojnický oltár. Bol vytvorený v 14. storočí a tvorí ho 10 gotických tabuliek s vyobrazením Panny Márie a iných svätcov. V roku 1970 boli Bojnice vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.

Ostatní práve teraz čítajú  Rhodos - miesto, kde stál siedmy div sveta

Bojnický zámok je dnes skvelým miestom, kde sa môžete zoznámiť so skorším životom uhorskej šľachty. Slováci sú na neho patrične hrdí, a preto býva často nazývaný ako slovenský Karlštejn. Bojnice sa stali jednou z najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok v strednej Európe. Najkrajšími miestnosťami zámku sú Zlatý sál, Modrý salón či Orientálny sál. Jeho prehliadku by ste si teda určite nemali nechať ujsť. Na zámku v hlavnej sezóne pracuje 13 sprievodcov a prehliadky prebiehajú každých 15 minút. Súčasťou 75 minút trvajúcej prehliadky Bojníc je aj návšteva šesť metrov vysokej travertínovej Prepoštskej jaskyne, ktorá má priemer 22 metrov. V minulosti slúžila obyvateľom hradu ako zásobáreň vody a prípadný úkryt pred nepriateľmi. Každoročne sa na zámku konajú najrôznejšie kultúrne akcie, akými sú napríklad Rytierske slávnosti, Strašidlá na zámku, Vianoce na zámku alebo Deň svätého Valentína.

Medzi atrakcie zámku patrí aj “Lipa kráľa Mateja”, ktorá je považovaná za snáď najstaršiu lipu na Slovensku. Už po mnoho rokov sa týči pred zámkom a v minulosti údajne slúžila ako miesto, kde kráľ Matej uskutočňoval svoje kráľovské snemy. Obvod kmeňa lipy dosahuje 12,5 metra, stala sa tak vzácnym pamätným stromom a je chránená štátom.

Ostatní práve teraz čítajú  Spojené arabské emiráty

Do Bojníc sa však nejazdí len kvôli zámku, v tejto oblasti nájdete ešte mnoho ďalších turisticky príťažlivých miest. Nachádzajú sa tu napríklad liečivé termálne pramene, ktoré vyvierajú z hĺbky až 1500 metrov. Preukázalo sa, že majú priaznivé liečivé účinky, najmä pri liečbe reumatických a nervových ochorení. K rozvoju kúpeľníctva tu došlo po 2. svetovej vojne, vzniklo tu tiež veľké termálne kúpalisko Čajka. Kúpať sa môžete v plaveckom bazéne s teplotou vody 28 ° C, ktorý je doplnený ešte 58 metrov dlhou šmýkačkou. Vytvorené tu boli aj špeciálne kúpeľné bazény a dva detské bazény.

Detských návštevníkov zámkuiste najviac láka miestna zoologická záhrada, ktorá je najstaršia na Slovensku a pravdepodobne sa pýši aj najdlhšou prehliadkovou trasou. V ZOO je 302 druhov zvierat, z toho veľké množstvo vtákov a hadov, medzi cicavcami sú potom významní hlavne orangutany, slony a leopard perzský. Zo záhrady sa návštevníkom navyše naskytá ten najkrajší výhľad na Bojnický zámok.