Spojené arabské emiráty, krajina o niečo málo väčšia než susedná Česká republika, sa rozkladá vo východnom cípe Arabského polostrova, v nehostinnej krajine na okraji púšte Rub al Chálí.

Spojené arabské emiráty, predtým známe ako britský protektorát Zmluvný Omán, tvoria od začiatku 70. rokov 20. storočia federáciu siedmich nezávislých monarchií v čele so svojimi panovníkmi. Podľa veľkosti sú to Abú Dhabí, Dubaj, Šardžá (aš sarika), Rás al-Chajmá, Fudžajra, AdžmánUm al Quwain. Do povedomia slovenských cestovateľov sa tento štátny útvar dostáva predovšetkým kvôli najznámejšom z nich – emirátu Dubaj.

Mesto plné prekvapení

Dubaj nie je ani najväčším, ani najbohatším emirátom, zásoby ropy sú pomerne malé, ale jeho panovníci z rodu Maktoum, či už prezieravý Rašíd bin Saíd al Maktoum alebo jeho syn, súčasný vládca Mohammed bin Rašíd al Maktoum, boli muži s víziou a založili prosperitu na stabilnejších hodnotách, predovšetkým na obchode, rozsiahlej výstavbe a dobrých investíciách. Mesto Dubaj, ktoré je hlavným mestom rovnomenného emirátu a najväčším mestom Spojených arabských emirátov, je tiež vyhľadávaným turistickým cieľom. Šikovná stratégia vládnucej rodiny a v arabskom svete nevídaná tolerancia vytvorili povesť turisticky atraktívneho kozmopolitného mesta, ktoré sa stáva pojmom pre svoju nadčasovosť a prekonáva všetky očakávania. Sám názov Dubaj v sebe nesie punc pôžitkárstva a cestovať do Dubaja patrí k štýlu vyšších spoločenských vrstiev a dnes už tiež aj zvedavých turistov.

Ikonické stavby, či už je to na umelom ostrove postavený sedemhviezdičkový hotel Burdž al Arab, ktorý sa podobá domorodej plachetnici “dhow” alebo najvyššia budova sveta Burdž Chalífa siahajúca do výšky 828 metrov, sa stali symbolmi nového tisícročia. Kamenné bloky vyťažené v pohorí Hadžára boli použité na výstavbu ďalších umelých ostrovov, usporiadaných do tvaru palmy či dokonca svetadielov. Moderná pohľadná architektúra vytvára podobu dynamicky sa rozvíjajúceho mesta plného hotelov, nákupných centier a administratívnych a obytných budov. Proces budovania stále pokračuje, Dubaj je vlastne stále jedným veľkým staveniskom.

Foto: Hotel Burdž al Arab v Dubaji © 123rf.com

Zrodenie Dubaja

Život v Dubaji sa koncentroval po celé stáročia pozdĺž dlhého morského zálivu Khor Dubai zvaného Creek, ktorý zasahuje 10 km do pevniny. Tu sa kedysi usadili prví obyvatelia, ktorí sa živili rybolovom, obchodom a lovom perál, za ktorými sa vyberali na šíre more. Pôvodne dedina, potom malé mestečko, bolo postavené väčšinou z palmových listov spletených do rohoží vytvárajúcich steny, ktoré sa vkladali do rámov z dreva mangrovníka a paliem.

V roku 1822 je Dubaj popisovaný ako osada s asi 1000 obyvateľmi obohnaná hlineným múrom, nad osadou stála pevnosť z hliny a koralového kameňa. Obyvatelia nosili hrubé plášte a turbany, ženy aj muži si maľovali oči uhlíkom na ochranu proti slnku, napriek tomu mnohí z nich trpeli očnými chorobami. Nič nenasvedčovalo tomu, že tu raz budú mrakodrapy, paláce, luxusné rezorty a rušné prístavy.

Domy postavené z palmových listov, Dubajskej múzeum

Dynastia s dlhou tradíciou

Hlboko v púšti sa však schyľovalo ku konfliktu, ktorý mal od základu zmeniť osud Dubaja. V roku 1833 bol v oáze Liwa (v dnešnom Abu Dhabí), pravlasti kmeňa Bani Jas, zavraždený kmeňový vodca šejk Tahnun. Jedna z dvoch vetiev kmeňa Bani Jas sa v zmätku, ktorý nastal spôsobenom nástupníckymi konfliktmi rozhodla opustila oázu a 800 obyvateľov kmeňa odišlo na sever, kam moc vládnucej rodiny nedosahovala. Usadili sa v Dubaji, ovládli osadu a jej pevnosť a vzápätí bola Dubaj vyhlásená za nový emirát nezávislý na Abú Dhabí a jej vládcovi. Iróniou osudu je, že na území, ktoré rodiny opustili, sa v 20. storočí našli najbohatšie ropné polia!

Ostatní práve teraz čítajú  Turecko 2016 HD

Rok 1833 je začiatkom dynastie Maktoum, ktorá vládne v Dubaji už 183 rokov. V roku 2006 nastúpil na trón už jej 11. vládca šejk Mohammed bin Rašíd al Maktoum (* 1949). Jeho Veličenstvo šejk Mohammed je osvieteným panovníkom, ktorý priamo stojí za mnohými úspechmi, ekonomickými a technickými zázrakmi, ktoré v Dubaji obdivujeme. Kladie dôraz na vzdelanie, predovšetkým na vzdelávanie žien, kritizuje mnohé nešváry, ktoré sú dôsledkom nadmerného bohatstva, ktorému boli úplne bez prípravy vystavení pôvodní obyvatelia Emirátov. Veľakrát jazdí sám vo svojom vozidle s poznávacou značkou 1, navštevuje školy, nemocnice, úrady aj bežné supermarkety.

Dalo by sa s nadsádzkou povedať, že šejk Mohammed je prototypom neobmedzeného a spravodlivého vládcu z rozprávok, ktorý berie svoje vznešené poslanie s patričnou zodpovednosťou. Šejk Mohammed je moderný muž v tradičnom odeve, jeden z najbohatších vládcov sveta. Napriek svojmu bohatstvu nežije navonok okázalo. Je ministerským predsedom Spojených arabských emirátov a vládcom emirátu Dubaj. Jeho heslom je táto veľa hovoriaca veta:

[su_quote cite=”Mohammed bin Rašíd al Maktoum”]”Pracujem dnes ako by som mal zajtra zomrieť a pracujem pre zajtrajšok, ako by som mal žiť večne.”[/su_quote]

Dubajský Creek (Khor Dubai)

Prístav – brána prosperity

Poloha Dubaja pri dlhém úzkom morskom zálive Khor Dubai (Creek), predurčila od pradávna spojenie obyvateľov s morom. Ľudia žili na oboch brehoch zálivu. Ako prístav začal byť Dubaj známy okolo roku 1902, kedy tu začali kotviť lode z okolitých prístavov, ale aj z Indie a Východnej Afriky. Severné vetry však spôsobovali zanášanie zálivu, takže prejazd veľkých lodí bol náročný. V r. 1959 začal šejk Rašíd bin Saíd al Maktoum (otec súčasného šejka Mohammeda) s bagrovaním a prehlbovaním zálivu a spevňovaním brehov. Šejk Rašíd bol vizionár, čokoľvek započal, sa javilo ako fantázia a megalomansky plán, ktorému nikto v daný čas neveril.

Ostatní práve teraz čítajú  Ako som cestoval do Izraela na 20 dní iba s príručnou batožinou a skončil na 6 hodín pod "ochranou" tajnej služby.

Nepochybne sa práve v tomto okamihu naštartoval ekonomický rozvoj Dubaja. Dnes je Creek hlavnou obchodnou tepnou emirátu. Po oboch stranách zálivu kotvia stovky lodí “dhow” rôznych veľkostí, ktoré neustále nakladajú a vykladajú tovar. O pár kilometrov ďalej bol na pobreží Arabského zálivu vybudovaný veľký námorný prístav Port Rašíd a neskôr ďalší prístav Džebel Ali, a boli otvorené doky na opravu lodí. A všetko prosperuje. Zpochybňované vízie šejka Rašída zvíťazili na plnej čiare.

Dubaj je klasickým mestským štátom založeným na obchode a liberálnych zákonoch. Dubaj býva porovnávaný so Singapurom a Hong Kongom, ale zo všetkého najviac pripomína talianske Benátky 12. a 13. storočia. Benátkam tiež chýbali prírodné bohatstvá, ale zbohatli vďaka chytrej obchodnej politike a podpore investícií. Boli, rovnako ako dnešný moderný Dubaj, ostrovom osvietenstva v mori náboženského fundamentalizmu. Bohatstvo oboch miest pomohlo vzniknúť architektonickým skvostom.

Domorodé lode “dhow” na Creeku v Dubaji

V tieni veterných veží v Bastakiji

Pred prehliadkou Dubaja je poučné zájsť do domu šejka Saída vo štvrti Šindagha, ktorý je zmenený na múzeum. V tomto dome žila celkom skromne rozvetvená rodina vládcu Dubaja. Súčasný monarcha šejk Mohammed tu žil ako dieťa až do roku 1958. Jeho rodina obývala štyri neveľké navzájom prepojené miestnosti. Kúpeľňu tvorila hlinená nádoba s vodou a naberačka na polievanie tela. Toaleta bola obyčajná diera v podlahe. V tej dobe bola veľká časť Dubaja stále osadou chatrčí postavených z palmových listov. V miestnostiach rozľahlého domu sú vystavené dobové fotografie. Kontrast nedávnej minulosti a prítomnosti je tak obrovský, že vás uvedie do rozpakov.

Až do roku 1894 bola jedinou pevnou stavbou v Dubaji pevnosť al Fahidi postavená z koralového kameňa a hliny, potom s rozvojom obchodu podmieneným zrušením cla začali na brehu Creeku v štvrti Bastakija rásť honosné kamenné domy obchodníkov. Tieto domy sú vybavené prvou účinnou a úplne prírodnou klimatizáciou, veternými vežami. Tri až päť metrov vysoké veže zachytávali vo výške chladnejší prúdiaci vzduch, ktorý bol komínom odvádzaný do centrálnej miestnosti, ktorú ochladzoval. Niekedy boli takými vežami vybavované tiež jednoduché domy postavené z palmových listov.

V roku 1966 bola v emiráte Dubaj objavená ropa a šejk Rašíd, vtedajší vládca, peniaze plynúce z jej exportu začal vo veľkej miere používať na zlepšenie mestskej infraštruktúry. Je škoda, že v prehnanej snahe o modernizáciu bola prevažná časť historického starého mestá zrovnaná so zemou. Vidina pokroku a nových netušených možností akoby sa snažila vymazať spomienky na chudobný život v zapadnutom kúte Arabského polostrova. Niektoré stavby boli neskôr obnovené, ale kúzlo Arábie odtiaľto už vyprchalo, zostali len domy ako muzeálne exponáty. Vďaka však za ne. V Bastakiji nájdete kúzelné reštaurácie ponúkajúce výbornú arabskú kuchyňu a posedenie v nich patrí medzi príjemné zážitky.

Domy s veternými vežami v Bastakiji

Tradície sú pokladom národa

Pevnosť Al Fahidi je z roku 1800 a je považovaná za najstaršiu budovu v Dubaji. Pevnosť z koralového kameňa a hliny je 41 metrov dlhá a 33 metrov široká a má tri veže. Tá najstaršia je 12,5 metra vysoká a má priemer 5 metrov. Brána do pevnosti bola zhotovená z teakového dreva a obitá veľkými klincami. Pevnosť bola rezidenciou panovníka a miestom, kam sa ukrývali obyvatelia Dubaja v časoch nebezpečenstva. Miestnosti, v ktorých žila šejkova rodina, boli usporiadané okolo centrálneho dvora. Táto cenná pamiatka bola starostlivo reštaurovaná a otvorená pre verejnosť v roku 1994.

Ostatní práve teraz čítajú  Najkrajšia pláž sveta, ktorá Vám vypáli zrak - Whitehaven Beach

V podzemných miestnostiach vybudovaných pod pevnosťou Al Fahidi má svoje expozície Dubajské múzeum, ktoré odkrýva pestrý svet obyvateľov starého Dubaja, všetkých tých remeselníkov a obchodníkov, ktorí vytvárali atmosféru, ktorá už zmizla. Expozícia využívajúca figuríny v životnej veľkosti návštevníkov pútavým spôsobom sprevádza trhoviskami a domácnosťami zaniknutého sveta. Život, zachytený len vzácne objektívmi cestovateľov a opísaný v niekoľkých skvelých cestopisoch, je rovnako obdivuhodný ako všetko nové, čím sa teraz Spojené arabské emiráty pýšia. Ľudia, ktorí tu žili, sa vyznačovali obdivuhodnou vytrvalosťou a húževnatosťou, len tak mohli prežiť v nehostinných podmienkach na pokraji púšte.

Dubajské múzeum, obchodníci s perlami

Na druhom brehu

Najstaršie štvrte Dubaja – Bur Dubaj, Šindagha a Deira ležali na opačných stranách zálivu. Dlho bolo možné prekonať oba brehy len na plavidlách. Až v roku 1962 boli oba brehy Khor Dubai spojené mostom Al Maktoum, v roku 1976 mostom Al Garhoud a v roku 1975 tunelom Šindagha.

Zo štvrte Bastakija sa môžeme štýlovo prepraviť na druhý breh Creeku do štvrte Deira. K preprave totiž slúžia malé drevené motorové plavidlá nazývané “abra”. Plavidlá bez zábradlia, kam si cestujúci nasadajú ako lastovičky na drôt. Plavba končí pri známom trhu korenia, kde je možné nakúpiť najrôznejšie špeciality dovážané z celého Orientu. Trh zlatníkov je ďalší pastvou pre oči, ale vkus miestnych kupujúcich, pre ktoré sa všetka tá krása zhotovuje, je ovplyvňovaný tradíciami a mnohé ozdoby by u nás nenašli uplatnenie.

Dubaj je mesto, ktoré sa musí ochutnávať postupne, nezaraziť sa pri prvom stretnutí, ale krok po kroku sa púšťať ďalej a ďalej. Dubaj nie je mestom na jednu návštevu, ponúka príliš veľa a uvedie vás do rozpakov. Zmätení svojimi pocitmi si za čas uvedomíte, že sa musíte celkom iste vrátiť.