Sultanát Omán je jedným z dvoch posledných sultanátov na svete. Druhým je sultanát Brunei. Omán leží v juhovýchodnom cípe Arabského polostrova. Zaberá územie o niečo väčšie ako Taliansko (309 500 km2), ale má len niečo cez 3 milióny obyvateľov. Pobrežie Ománu sa tiahne od Hormuzského prielivu až po hranicu s Jemenom na juhu. Teploty dosahujú od mája do septembra až 45 stupňov Celzia, od októbra do apríla sú teploty príjemné a vhodné ako pre poznávanie tejto krásnej krajiny, tak pre pobyty pri Ománskom zálive a Arabskom mori, ktoré sú súčasťou Indického oceánu.

Omán je krajina vysokých hôr, púští, zvlnených pieskov a presýpajúcích sa dún, kde v údoliach nájdete zelené oázy a na pobreží biele pláže obmývané teplými vodami Indického oceánu. Omán je prosperujúca krajina s príjemnými obyvateľmi, doteraz málo poznamená masovým turizmom. Pre svoje atrakcie a bezpečnosť bude v najbližšej dobe vyhľadávaným cieľom európskych cestovateľov.

Pradávna krajina medi, kadidla a myrhy

V priebehu histórie mal Omán rôzne mená, ktoré súviseli s jeho vnímaním v ďalekých krajinách. Najznámejší je Zem Magan, ako ho nazývali starí Sumeri. Názov súvisí s tavením medi, ktorá sa ťažila a tavila v pohorí Hadžar. V blokoch sa potom cenný kov dopravoval po karavánových cestičkách vedúcich do Mezopotámie a do povodia Indu. Na sumerských tabuľkách písaných klinovým písmom sú odkazy na čulé obchodné styky Sumerov s touto ďalekú krajinou. Gudea z Lagaša, sumerský vládca (asi 2144 až 2124 pr. n. l.) si nechal zhotoviť mnoho svojich sôch zo sopečného dioritu, ktorý bol taktiež dovážaný z územia dnešného Ománu.

Od pradávna z Ománu odchádzali karavány tiav naložené kadidlom, myrhou, jemnými látkami, hodvábom a korením. Ťažko by ste v starovekom svete našli svätyňu bez vône kadidla, živice, ktorá sa vyvažovala zlatom. Kadidlo z Ománu sa našlo dokonca v hrobke Tutanchamóna, ktorý bol pochovaný pred viac ako 3500 rokmi v egyptskom Údolí kráľov. Je to doklad o prastarej kultúre, ktorá v Ománe kvitla.

Dodnes je Omán voňavou krajinou. V každej reštaurácii, hale hotela a obchode cítite nepretržite vôňu kadidla, ktoré má však mnoho podôb. Nie je to jediná monotónna vôňa, ktorú poznáme z našich kostolov, ale príjemná harmónia vôní orientálnych ingrediencií. Rovnako tak voňaví sú Ománci, ktorí si svoje belostné tradičné oblečenie po vypraní a vyžehlení ešte nechávajú prevoňať na zvláštnych prútených konštrukciách, pod ktorými tlie na drevenom uhlí vo vykurovadlách kadidlo alebo myrha.

oman-pr-2

Domorodá loď dhow kotviaca v Maskate, na horizonte veľký model kadidelnice, pripomínajúci jeden z ománskych symbolov © Dreamstime.com

Ibádíja – Ománska vetva islamu

Arabské kmene, ktoré sa v Ománe neskôr usadili, sa stretávali s etnickými skupinami, ktoré pochádzali z územia, kde sa rozkladá dnešný Irán. Severná časť Ománu bola po dlhé stáročia súčasťou perzskej Achameinovej ríše, neskôr bol Omán závislým územím Partskej a neskôr Sasánovskej ríše, ktoré sa stali následníkmi Achameinovcov. Perzskú nadvládu ukončil až príliv arabských moslimov.

Islam prišiel do Ománu v 7. storočí ešte za života Proroka Mohameda. Od 8. storočia sa v Ománe, praktizuje islam ibádija, ktorý môžeme nazvať umierneným, ale konzervatívnym smerom ovplyvneným učením rannej islamskej sekty cháridžovcov. Cháridžovci vypovedali r. 657 štvrtému kalifovi Alímu poslušnosť a odmietli usporiadanie následníctva podľa pôvodu, naopak zdôrazňovali osobné kvality vodcu. Jedným z hlavných rysov Ibádije je teda to, že si obyvatelia vyberajú panovníka ľudovým hlasovaním.

Ostatní práve teraz čítajú  Nádherné pláže a úchvatná príroda, taká je dovolenka na Sardínii

V roku 751 si ibádijovskí moslimovia v Ománe zriadili svoj imamát (forma teokratickej vlády).

S prestávkami vydržal imámat až do polovice 20. storočia.

Do roku 1970 sa používal pre krajinu názov “Maskat a Omán”, ktorý veľmi dobre vystihoval dve rozdielne politické kultúry. V Maskate, ktorý leží na pobreží a je viac kozmopolitné, vládol sultán. Vo vnútrozemí, kde prevažujú kmeňové tradície, vládli, veľakrát nezávisle na sultánovi, imámovia podľa nemenných zvykov sekty ibádija.

Námorná veľmoc

V priebehu svojej histórie čelil Omán nájazdom náboženských odporcov, iránskych šiitských panovníkov a dokonca bol na čas ovládnutý seldžuckými Turkami. Portugalci sa zmocnili Maskatu 1. apríla 1515 a s malými prestávkami tu zotrvali až do roku 1650, kedy boli vyhnaní novou ománskou dynastiou Ja’aruba. Tento deň sa v modernom Ománe slávi ako štátny sviatok. Panovníci dynastie Ja’aruba pozdvihli úroveň poľnohospodárstva, rozšírili obchod a urobili z Ománu jednu z námorných veľmocí. Ománci sú od pradávna zruční stavitelia lodí a práve s pomocou svojho loďstva ovládli na dlhé dve stáročia rozsiahlu oblasť ďaleko za hranicami svojej ríše. Ománske sily vyhnali Portugalcov z Východnej Afriky a z Mozambiku a založili prosperujúce osady na Zanzibare, v Mombase a na iných miestach východoafrického pobrežia.

Omán je jediným štátom Zálivu, ktorý mal svoju ríšu. V ostatných častiach Arabského polostrova bola spoločnosť chudobných nomádov usporiadaná v kmeňovom zriadení a žiadne štátne útvary tu nevznikli. Zanzibar bol po Maskate druhým hlavným mestom Ománu. Ománci obchodovali čulo s krajinami Východnej Afriky a prinášali tam svoju kultúru a náboženstvo. Dá sa povedať, že islam bol na východné pobrežie Afriky privezený na plachtách ománskych lodí dhow. Nutné je však podotknúť, že Ománci sa veľkou mierou podieľali na obchode s otrokmi, ktorý bol hlavným zdrojom ich bohatstva.

Koniec otrokárstva, koniec prosperity

Začiatkom 18. storočia vypukli v Ománe mocenské boje o následníctvo, ktoré vyvolali dlhé obdobie občianskych vojen. A vtedy sa na scéne objavuje klan Al Busaid, z ktorého pochádza aj súčasná vládnúca dynastia. Vládcovia z rodiny Al Busaid spravovali veľké územie Ománu vrátane afrických dŕžav, ale keď Briti v polovici 19. storočia vyhlásili obchod s otrokmi za nelegálny, prosperita Ománu prudko poklesla. Ekonomika sa zrútila a mnoho ománskych rodín sa sťahovalo na Zanzibar. Počet obyvateľov Maskatu klesol medzi rokmi 1850 až 1870 z pôvodných 55 tisíc na necelých 8 tisíc. Veľká Británia obsadila väčšinu z Ománskych zámorských dŕžav a Omán sa stal úplne inou krajinou. V roku 1798 bola podpísaná Zmluva o priateľstve medzi Veľkou Britániou a Ománom a Británia sa stala garantom sultánovej vlády. V roku 1856 vypukla vo vládnucej dynastii kríza a Ománska ríša bola rozdelená na sultanát Maskat a Omán a na sultanát Zanzibar. Roku 1891 sa Maskat a Omán stal britským protektorátom, nezávislosť získal až v roku 1951.

Ostatní práve teraz čítajú  Santorini 2016 HD

Sultán reformátor

Až do roku 1970, než sa moci ujal súčasný sultán Kábus bin Said al Said, ktorý zvrhol svojho konzervatívneho otca sultána Saida bin Tajmura, bol Omán izolovanou krajinou, jednou z najchudobnejších na svete. Sultán Kábus prevzal krajinu v zúfalom stave. V Ománe, krajine, ktorá mala zásoby ropy a plynu, trpeli obyvatelia infekčnými chorobami a podvýživou, neexistovali cesty, nemocnice, školy, krajina nebola elektrifikovaná. Pred novým vládcom stáli ťažké úlohy. Nový sultán uskutočnil nevyhnutné reformy, vyvážiť kmeňové, regionálne a etnické rozdiely, národné bohatstvo využil pre rozvoj infraštruktúry a postupne vytvoril prosperujúci štát. (Odhad HDP na obyvateľa v r. 2015 bol 44 600 USD – zdroj CIA – Slovensko v r. 2015 malo 14 000 EUR – pozn. redakcie).

Svedkovia stáročnej búrlivej histórie

Ak prechádzate Ománom, uvidíte všade veľa hradov, pevností, strážnych veží a opevnení. Toto územie museli ľudia bez prestania brániť. Proti susedom, proti kmeňom z vnútrozemia, proti nájazdníkom z cudzích krajín. Život tu nebol jednoduchý. Krajinu si ani nemožno predstaviť bez týchto stavieb z kameňa, hliny a štuku, ktoré neboli len súčasťou obranného systému, ale aj centrami miestnej správy a miestami, kde žili ľudia. Stavby sú zdobené typickými prvkami, ktorých sa znova hojne používajú aj v súčasnej modernej ománskej architektúre. Interiéri sú bohato zdobené trámovými maľovanými stropmi, kaligrafickými nápismmi a bohatou štukatúrou. Klimatizácia bola zaistená nízko posadenými vysokými oknami a malými okienkami pri strope, ktoré umožňovali cirkuláciu vzduchu.

Tieto unikátne stavby boli až do 80. rokov 20. storočia v zlom stave, a upadali do zabudnutia. Tradičné hlinené stavby podliehajú rýchlo poveternostným vplyvom a ak sa v pravidelných intervaloch neobnovujú, rýchlo chátrajú a rozpadajú sa. Až potom, čo sa ománska vláda, respektíve osvietený sultán Kábus, ktorý vládne viacmenej autokraticky, rozhodla všetky tieto úžasné historické pamiatky obnoviť, dochádza k starostlivej, ale nesmierne náročnej obnove národného kultúrneho dedičstva. A je to naozaj beh na dlhú trať, len hradov a pevností je v Ománe viac ako 500, a to nehovoríme o opevnených vežiach a domoch. Na tomto náročnom projekte sa podieľa aj tím odborníkov z Maroka, kde majú s reštaurovaním podobných pamiatok veľké skúsenosti. Pre obnovu sa používajú len prírodné materiály, ktoré pochádzajú z najbližšieho okolia. Je naozaj ťažké namiešať tú pravú zmes malty a omietky z miestnych surovín. Cement sa pre obnovu týchto stavieb vôbec nehodí. Hlinené tehly pod cementovou vrstvou kumulovali vlhkosť a nové fasády čoskoro popraskali.

Kvarteto románskych hradov a pevností

Bolo by ťažkou úlohou navštíviť všetky historické monumenty v Ománe, je však takmer povinnosťou zhliadnuť aspoň štyri najznámejšie.

1. Pevnosť Bahla – jediná ománska pevnosť na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO

bahla_fort_in_oman_8

Najstaršou a najväčšou pevnosťou v Ománe a jedinou zapísanou na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO je pevnosť Bahla. Jej najstaršia časť bola postavená už okolo 500 pr. n. l. Pevnosť bola v minulosti mnohokrát prestavaná, v 13. storočí ju prestaval kmeň Nabhani, v 17. storočí Ja’arubiovia a v 19. storočí al Busaidiovci. Pevnosť bola však v polovici minulého storočia v tak zlom stave, že sa jej rekonštrukcia ktorá začala v roku 1988 pretiahla až do roku 2012. Pevnosť je veľmi rozsiahla, má mnoho veží, mešít a studní. Jej prehliadka zaberie dve až tri hodiny. Pevnosť Bahla, hoci je najväčšia, nedisponuje zatiaľ mobiliárom ani v nej nie je zabezpečená sprievodcovská služba.

Ostatní práve teraz čítajú  Mallorca 2016 UHD

2. Nachal – pevnosť uprostred oázy

nachal

Nachal (Nakhal) je obľúbeným cieľom ako pre miestnych, tak zahraničných návštevníkov. Mnohí veria, že pevnosť tu stála už v predislamskom čase, niekedy pred 1500 rokmi. Oáza Nachal, uprostred ktorej bola pevnosť vybudovaná, sa nachádza asi 120 km od hlavného mesta Maskatu. Aj táto pevnosť bola mnohokrát obnovovaná, posledné úpravy prebehli v roku 1990. Na rozdiel od ostatných významných pevností sa Nachal nikdy nestala sídlom vládnuceho imáma alebo sultána. Pevnosť nemá žiadny bežný pôdorys, namiesto toho sleduje nepravidelný tvar skaly, na ktorej je vybudovaná. V spodnej časti pevnosti je mešita, studňa a sklad datlí, v horných poschodiach pevnosti je rezidencia guvernéra – waliho, prijímacie miestnosti pre mužov a ženy a detské izby pre deti waliho. V pevnosti Nachal sa môžeme zoznámiť s tým, ako ľudia v minulosti žili, ako boli zariadené ich izby, ako sa obliekali.

3. Hrad Džabrín – ománsky Karlštejn

jabrin_2

Tento hrad je najkrajšou pamiatkou v celom Ománe. Bol postavený až v neskorom 17. storočí imámom Bel’arabem bin Sultan Al Ja’arrubi, synom imáma Sultana bin Saif Al Ja’arubi, ktorý vyhnal Portugalcov z Ománu. Hrad Džabrín sa líši od iných ománskych stavieb tým, že nebol postavený v časoch vojny, ale v období mieru a prosperity. Chýbajú mu preto opevnenia a je viac palácom než pevnosťou. Imám Bel’arab bol obdivovateľom vedy a umenia a stavba paláca sa tomu podriadila. Trojpodlažná budova s dvomi vežami, množstvom prijímacích sál, hodovných miestností a salónov má tiež knižnicu a náboženskú školu (madrasu). Vnútorná výzdoba hradu vyniká zdobenými oknami, drevenými balkónmi, kaligrafiou vpísanou do oblúkov a úžasnými dekoratívnymi stropmi. Najkrajšou miestnosťou hradu je hala “Slnka a mesiaca”, prijímací sál pre dôležitých hostí so 14 oknami a stropom so zložitým vzorom v tvare očí.

4. Nizwa, predošlé hlavné mesto Ománu

nizwa-oman

Ďalším z obľúbených turistických atrakcií v Ománe je pevnosť v meste Nizwa, ktoré bolo od polovice 8. storočia až do polovice 12. storočia hlavným mestom Ománu, odkiaľ vládli ománskí imámovia. Pevnosť v Nizwe je úžasným príkladom spôsobu života, ktorým žili Ománci v minulých storočiach. Najstaršia časť pevnosti bola postavená už v 9. storočí, súčasná podoba je zo 17. storočia. Pevnosť je výnimočná tým, že jej veža je kruhová a tiež najväčšia zo všetkých ománskych veží. Pevnosť v Nizwe má sedem studní, niekoľko väzení a súdny dvor. Hlavná veža má veľa obranných mechanizmov ako sú nástrahy, medové pasce, ktorými sa na útočníkov lial horúci datľový med, a strieľne. V pevnosti môžu návštevníci zhliadnuť mnoho múzejných exponátov. Návšteva pevnosti v Nizwe je pre každého návštevníka Ománe dobrým spôsobom, ako sa zoznámiť so spôsobom života Ománcov, ktoré boli v krajine bežné ešte v pomerne nedávnej dobe.

Ak sa nám podarilo vzbudiť vašu pozornosť a zvedavosť, pozývame vás na návštevu tejto zaujímavej krajiny.