Dominantou pražského Malostranského námestia je barokový kostol sv. Mikuláša, ktorý ohromuje okoloidúcich nielen svojou monumentalitou, ale aj unikátnym architektonickým i umeleckým spracovaním. Niet sa čomu diviť, keď na ňom pracovali tí najlepší stavitelia svojej doby. Kostol sv. Mikuláša tak dnes patrí najcennejším stavbám vrcholného baroka na sever od Álp.


Kostol, alebo tiež chrám sv. Mikuláša stojí v Prahe na Malej Strane a je jej neodmysliteľnou súčasťou. Hneď po Pražskom hrade patrí medzi najcharakteristickejšie dominanty Prahy a je tiež jednou z najčastejšie vyobrazovaných a fotografovaných stavieb našej metropoly. Ak sa vydáte na prechádzku Prahou, rozhodne sa u neho nezabudnite zastaviť – je očarujúci nielen zvonku, ale aj zvnútra. Kostol sv. Mikuláša bol vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou.

chr_m_sv-_mikule_praha_cz_original

Pôvodný kostol

Kostol sv. Mikuláša však nie je pôvodnou stavbou, ktorá v týchto miestach stávala – pôvodne Malostranské námestie zdobil gotický farský kostol sv. Mikuláša, ktorý bol pražským biskupom Tobiášom vysvätený už roku 1283. V jeho susedstve stála ešte románska rotunda sv. Václava. Samotný kostol bol po roku 1620 v rámci rekatolizácie odovzdaný jezuitom a fara sa stala súčasťou susedného kostola sv. Václava. V budove fary vznikol v roku 1626 prvý profesijný dom jezuitov a ich pôsobenie na Malej Strane sa v nasledujúcich rokoch ďalej rozširovalo – otvorili všeobecnú školu aj nižšie gymnázium. Jezuiti boli finančne podporovaní rodom Kolovratov a tak vykupovali pozemky, kde by postavili nový kostol i nový profesijný dom.

Ostatní práve teraz čítajú  Kanárske ostrovy - Gran Canaria 2016 HD

Čo Kryštof začal …

V roku 1673 bol starý kostol sv. Mikuláša strhnutý a spolu s ním aj rotunda sv. Václava, 12 domov a stará škola. Zrušené boli tiež priľahlé cintoríny. Hoci bol základný kameň nového kostola položený ešte v tom istom roku, nakoniec sa s jeho skutočnou výstavbou začalo až o mnoho rokov neskôr. Pôvodný projekt talianskeho architekta a staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho (1634 – 1679) nakoniec totiž nebol celý realizovaný a vystavaná bola iba kaplnka sv. Barbory, na ktorej sú známe doznievajúcej renesančné prvky. Rozhodujúci bol pre kostol rok 1703, kedy bola úplne pozmenená koncepcia stavby. Do výstavby kostola sa vtedy pustil Kryštof Dienzenhofer, ktorý sa zaslúžil o vzhľad priečelia a loď s kaplnkami vysvätenými roku 1711. Jeho dielom je takisto mohutný sálový priestor so zložitou zvlnenou klenbou, ktorá je založená na systéme pretínajúcich sa geometrických telies (elipsoidov). Trojosová stena priečelia má jeden hlavný a dva bočné vchody doplnené polkruhovými schodiskami.

chram-sv-mikulase20_panorama

… To Kilián dokončil

Kryštof Dienzerhofer zomrel v roku 1722 a tak musel kostol dokončiť jeho syn, taktiež staviteľ, Kilián Ignác Dienzerhofer. Na stavbe pracoval v rokoch 1737 – 1751 a jeho dielom je presbytérium s kopulou, nad ktorou bola zriadená charakteristická medená strecha a tiež veža, do ktorej boli v roku 1750 zavesené zvony. Kostol sv. Mikuláša bol vysvätený roku 1752, napriek tomu sa ešte ďalších dvadsať rokov pracovalo na jeho výzdobe. Po smrti Kiliána Ignáca Dienzerhofera v roku 1751 sa ešte významný český architekt talianskeho pôvodu, Anselmo Lurago, pustil do výstavby 79 m vysokej štíhlej zvonice s rokokovými prvkami. Celkovo výstavba kostola sv. Mikuláša zabrala takmer 100 rokov a podieľalo sa na nej niekoľko generácií veľkých barokových architektov. Spoločne sa im podarilo vytvoriť stavbu s úctyhodnými rozmermi. Šírka chrámu je 40 m, šírka lode 30 m a dĺžka chrámu bez schodiska 60 m. Neprehliadnuteľným prvkom kostola je samozrejme kupola, ktorá má v priemere obdivuhodných 20 m. Vnútorná výška do vrcholu lucerny je takmer 50 m a predstavuje tak najvyšší pražský interiér.

Ostatní práve teraz čítajú  Mojich TOP 5 destinácií

vez_a_kupole_kostela_sv-_mikulase_na_male_strane_v_praze

Jedinečná vnútorná výzdoba

Vnútro kostola je veľmi bohato zdobená, ide o nádherný barokový celok, ktorý ukrýva na 3000 m² nástenných malieb. Autorom fresiek je viedenský maliar Ján Lukáš Kracker, ktorý sa zaslúžil aj o dva oltárne obrazy Navštívenia Panny Márie a Smrť sv. Jozefa. Ďalšie fresky, ako napríklad rad svätcov so Spasiteľom a Bohom Otcom na nebesiach, sú dielom významného umelca Františka Xavera Palka. V pravej bočnej kaplnke je potom možné obdivovať Palkov závesný obraz Smrť Františka Xaverského. Fresky v kostole sv. Mikuláša však maľovali tiež Palkovi spolupracovníci, ako Jozef Hager, Josef Jáchym Redelmayer a Josef Kramolín. Čo sa týka výzdoby, tak nesmieme zabudnúť spomenúť významné obrazy Karla Škréty, ako je Ukrižovanie (1646) nachádzajúce sa v kaplnke sv. Barbory či Pašijový cyklus 10 obrazov z 60. rokov 17. storočia, ktorý je k videniu na kostolnej galérii. V kaplnkách sú potom obrazy od jezuitského maliara Ignáca Raaba.

452476_orig

Sochy a 4 tisíc píšťal

Okrem bohatej maliarskej výzdoby nájdeme na kostole sv. Mikuláša tiež veľa sôch, ktoré sú dielom Ignáca Františka Platzera. Medzi viac ako päťdesiatkou sôch nájdeme sochy jezuitských svätcov v nadživotnej veľkosti, na ľavom oltári je potom umiestnená gotická socha Panny Márie Foyenskej, ktorá bola privezená v roku 1629 z Belgicka. Ide o kópiu drevenej sošky zvanej Mater gratiarum (Matka milostí). Kazateľnica z umelého mramoru je vyzdobená sochami alegórie Viery, Nádeje a Lásky a tiež súsoším Sťatie sv. Jána Krstiteľa z roku 1765, ktorých autormi sú Richard a Peter Prachnerovci. V chráme sv. Mikuláša sú umiestnené tiež veľmi cenné organy. Autorom ako menších, tak aj hlavných chrámových organov je jezuita Thomas Schwarz, ktorého hudobné nástroje sú roztrúsené po celých Čechách. V rokoch 1745 – 1747 zhotovil pre kostol sv. Mikuláša hlavné varhany, ktoré sú zložené z viac ako 4000 píšťal. Na tieto varhany, ktoré sú 6 metrov dlhé, hrával počas svojho pobytu v Prahe v roku 1787 dokonca sám Wolfgang Amadeus Mozart.

Ostatní práve teraz čítajú  Krajina hradov a pevností z hliny. Aj taký je Omán.