V Egypte je pyramíd celkom veľa (podľa posledných údajov 96), niektoré sú pomerne zachovalé, z iných zostali len ruiny. Najnavštevovanejšie sú však 3 pyramídy v Gize, na predmestí Káhiry.

Najväčšia zo všetkých je tzv. Veľká alebo tiež Cheopsova či Chufuvova pyramída. Pôvodne bola 146,5 metrov vysoká, dnes je kvôli zubu času a najmä “vďaka” ľudským aktivitám zhruba o 10 metrov menšia. Rovnako tak základňa sa zmenšila z 230,38 metra na 227,5 metrov, pretože chýba pôvodné obloženie z bieleho lešteného vápenca. Stavbu tvorí na 2,3 milióna kvádrov, z ktorých väčšina váži okolo 2,5 tony. Okrem vápencových kvádrov sú však v vnútri pyramídy tiež žulové bloky s hmotnosťou 40-70 ton, ktoré boli vyzdvihnuté až do výšky 70 metrov. Vnútri stavby sú ďalej nepravidelne rozmiestnené komory naplnené pieskom, slúžiace pravdepodobne k rozloženiu tlakov. Vďaka tomu je pyramída stabilná aj pri zemetrasení. Celková hmotnosť stavby sa odhaduje na viac ako 6 miliónov ton.

O Veľkej pyramíde sa všeobecne tvrdí, že je to hrobka faraóna Cheopsa (Chufua), ktorý ju nechal postaviť v období svojej vlády v rokoch 2 551 – 2 528 pr. N. L. V skutočnosti nič z toho nie je isté. Spochybňovaný je nielen vek pyramíd, ale aj ich účel. Nemáme totiž presvedčivý dôkaz, že pyramídy naozaj slúžili ako hrobky, a ak áno, či sa tak nestalo až dodatočne, stovky alebo dokonca tisíce rokov po ich vzniku. Navzdory častému laickému presvedčeniu, tu nikdy neboli nájdené žiadne múmie (tie pochádzajú väčšinou z pohrebiska v Údolí kráľov). Tzv. faraónov sarkofág bol objavený prázdny, bez veka a bez známok predchádzajúceho porušenia, už pri prvom prieniku do pyramídy (v roku 820 n. l.), preto sa špekuluje, či je naozaj sarkofágom. Niektorí vedci na základe geologických a ďalších výskumov tvrdia, že pyramídy v Gíze môžu byť staré až 10 tisíc rokov. To by však znamenalo, že doterajšie teórie o histórii ľudstva sú neplatné, a preto sa väčšina klasických egyptológov takýmto tvrdením bráni.

Ostatní práve teraz čítajú  Bali za 1 minútu (4K VIDEO)

Podobne je tomu u ďalších dvoch gízských pyramíd. Tzv. Chefrénova (Rachevova) je vysoká 136,6 metra (pôvodne 143,5 m) a na jej časti sa ešte zachovali pozostatky pôvodného povrchu. Najmenší z trojice je s 66,45 metrami pyramída nazývaná Menkaureova. Okrem týchto troch sa v Gize nachádza ešte niekoľko drobnejších “satelitných” pyramíd. V žiadnej z nich sa však po akýchkoľvek pozostatkoch či telách zomrelých nenašli ani stopy.

K záhadám patrí rovnako zložitý systém miestností a chodieb vnútri pyramíd aj v ich podzemí. Na čo napr. slúžili úzke šachty? Jedni tvrdia, že k vetraniu alebo astronomickým pozorovaniam, podľa iných išlo o cesty pre faraónovu dušu. Ale prečo by potom boli šachty zaslepené, ako ukazujú posledné výskumy? Aby nebolo záhad málo, rozmiestnenie pyramíd zodpovedá vzhľadu súhvezdia Orion na oblohe – ale pred 10 tisíc rokmi … A čo ešte len Sfinga?

Ak sa budete chcieť na pyramídy pozrieť, nepočítajte s tým, že na to budete mať pokoj. Mieri sem obrovské množstvo turistov, navyše sa vám budú neustále ponúkať rôzni samozvaní sprievodcovia, dohadzovači výletov na ťavách, predavači suvenírov atď. Nenechajte sa však rušiť a vychutnajte si monumentalitu stavieb, ktoré už po tisíce rokov vrhajú znepokojujúci tieň na naše poznatky o vlastnej minulosti.

Ostatní práve teraz čítajú  Španielsko - základné info

Tipy na dovolenkové destinácie v Egypte nájdete aj tu. Teraz dokonca aj za veľmi priaznivé ceny.