Hlavná stránka » Novodobé divy sveta – Tádž Mahal
India

Novodobé divy sveta – Tádž Mahal

Jednou z najznámejších a najviac okúzľujúcich stavieb sveta je indický Tádž Mahal v Ágre, ktorý nechal postaviť mughalský cisár Šáhdžahán na pamiatku svojej milovanej manželky Mumtáz Mahaly. Tá predčasne zomrela v roku 1631, stavba je tak smutnou pripomienkou veľkej lásky. V roku 2007 bol Tádž Mahal vyhlásený novodobým divom sveta.
NAŠI PARTNERI:
 
 

Ágra nachádzajúca sa v strednej Indii v štáte Uttarpradéš bola v 16. a 17. storočí sídlom cisárskeho mughalského dvora. Rozkladá sa na brehu rieky Yamuna a nájdete v nej stavby a pamiatky, ktoré sú nádhernou ukážkou umenia vtedajších remeselníkov z Perzie, Strednej Ázie a najrôznejších kútov Indie. Počas úpadku mughalskej ríše pripadla Ágra Dáatom, Maráthom a na začiatku 19. storočia sa jej zmocnili Briti. Rad luxusných pevností, palácov a ďalších stavieb tu stojacich bola v roku 1983 zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

A práve v Ágre sa nachádza Tádž Mahal – stavba, ktorá sa stala symbolom a pýchou celej Indie. Palác vyzerá ako by pochádzal z rozprávky tisíc a jednej noci, má dokonalé proporcie aj vynikajúce remeselné stvárnenie. Táto vznešená záhradná “hrobka” prišla sa na bezmála 41 miliónov rupií a použilo sa na ňu skoro 500 kg zlata. Počas dlhých 12 rokov pracovalo na stavbe tohto paláca z bieleho mramoru asi 20 tisíc robotníkov.

Tádž Mahal, ktorý je skutočným architektonickým unikátom, vznikal v rokoch 1632 – 1644. Údajne bol navrhnutý ako pozemská replika rajského domu. Má dokonalý mramorový obklad, ktorý je pomocou špeciálnej techniky osadený polodrahokamami, ako sú nefrit, jaspis, tyrkys, kryštál a ďalšie, ktoré vytvárajú nádherné ozdobné motívy. Je tak ukážkou rafinovanej estetiky, ktorá za vlády Šáhdžahána dosahovala vrchol. Tádž Mahal je tak aj dnes považovaný za jednu z najelegantnejších a najharmonickejších stavieb na svete. Je ukážkou bohatstva a výstrednosti mughalského umenia.

Sultán Šáhdžahán vládol v rokoch 1628 – 1658 a jeho manželkou bola už od roku 1612, keď ešte nebol vladárom, pôvabná Ardžumand Banu Baygam, ktorej sa hovorilo tiež Mumtáz Mahal, teda “Perla paláca”. Bola dcérou vysokého úradníka Asaf Chána. Pôvodne jej Šáhdžahán ako pätnásťročnú prijal k svojmu háremu, kde bola len jednou z mnohých. Čoskoro však poznal, že si zaslúži byť oveľa viac. Venoval jej všetku svoju pozornosť, Mumtáz sedávala pri oficiálnych príležitostiach po jeho boku, sprevádzala ho na výpravách a preberala s ním štátne záležitosti. Mali spolu štrnásť detí – osem synov a šesť dcér. Pri pôrode posledného dieťaťa v roku 1631 však Mumtáz zomrela, mala iba 36 rokov.

Legenda hovorí, že cisárovi pri smrteľnej posteli jeho manželky naraz zošediveli vlasy. Nechal vyhlásiť dvojročný štátny smútok – na dlhé dva roky tak boli zakázané všetky radosti, nesmelo sa sláviť, počúvať hudbu, nosiť šperky ani používať parfumy. Žiaľ cisára zo straty svojej milovanej ženy bol naozaj veľký. Urobil tak sľub, že postaví pomník, ktorý bude naozaj hodný jej pamiatky a ktorému sa žiadna stavba na svete nevyrovná. Nechal preto povolať tých najlepších architektov, sochárov, kaligrafov a inžinierov z najrôznejších kútov sveta – Turecka, Perzie, Benátok aj Francúzska. Hlavným architektom sa stal iránsky Istad Usa. Práve on navrhol stavbu symbolizujúcu večnú lásku a krásu.

Nájdite si to najlepšie ubytovanie v Indii



Booking.com


Tádž Mahal leží uprostred rozľahlých záhrad, do ktorých sa vchádza veľkou zdobenou vstupnou bránou, ktorá symbolizuje vstup do raja. Celý komplex zaberá plochu 567 x 305 metrov, čo je cca 17,5 ha. Samotné mauzóleum stojí na štvorcovom podstavci a jeho rohy sú ozdobené štyrmi 40-metrovými minaretmi. Každý je korunovaný otvoreným osemhranným pavilónom. Práve tieto minaretmi umocňujú pocit dokonalej symetrie celého komplexu. Od vstupnej brány vedie dlhý vodný kanál až k palácu, ktorý sa zrkadlí na jeho hladine. Hovorí sa mu Lotosový bazén a bol pomenovaný podľa nástavcov fontán, ktoré majú tvar lotosu. Hlavná budova sa týči do výšky 72 metrov, je ukončená mohutnou dvojitou kupolou, ktorá je vysoká 44 metrov.

Vnútri hrobky sa nachádza hrobová komora, v ktorej je umiestnený kenotaf, teda symbolický náhrobok Mumtáz Mahaly. Spočíva na vyvýšenej plošine vedľa kenotafu cisára Šáhdžahána. Pôvodne si chcel cisár nechať pre seba postaviť samostatné mauzóleum z čierneho mramoru, ale potom, čo bol svojím vlastným synom zosadený z trónu, už nemal dostatok prostriedkov na jeho výstavbu a tak našiel miesto svojho odpočinku vedľa milovanej manželky priamo v Tádž Mahale. Skutočné hroby panovníka a jeho manželky sú uložené v temnej krypte v podzemí a nie sú prístupné verejnosti.

Aj keď to z diaľky vyzerá, že má Tádž Mahal len čisto biele steny, opak je pravdou. Mramorové steny a ďalšie stavebné prvky sú hojne vykladané polodrahokamami, čiernym mramorom, nechýbajú kaligrafické ornamenty, farebné kamienky tvoriace obrazce ruží a mnoho ďalších prekrásnych motívov. Materiál na stavbu paláca putoval do Ágry z celej Ázie a prepravovalo ho viac ako 1000 slonov. Mramor, z ktorého je Tádž Mahal postavený pochádza z Rádžastánu, jaspis z indického Pandžábu, nefrit a kryštál z Číny, tyrkys z Nepálu a lazurit z Afganistanu. Zafír bol dovezený až zo Srí Lanky a karneol z Arábie. Stavba sa pýši množstvom vlysov a kaziet s reliéfmi a tiež inkrustáciami z drahých kameňov. Táto technika pochádza z Talianska a nazýva sa pietra dura. Kvetinové motívy je možné na paláci vidieť v tisíckami rôznych podobách, prevláda najmä kosatec.

Tádž Mahal ročne navštívia asi štyri milióny turistov, z toho na dvesto tisíc ich prichádza zo zahraničia Toto úchvatné mauzóleum postavené zo snehobieleho mramoru je jednou z najslávnejších stavieb sveta a turisticky najvyhľadávanejšou pamiatkou celej Indie.

Ďalšie novodobé divy sveta nájdete v článku Sedem novodobých divov sveta.

 

Partner:

Najčítanejšie články

Kategórie

Reklama

WordPress Image Lightbox Plugin