Hlavná stránka » Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme
Jerusalem
Izrael

Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme

Najvýznamnejšou kresťanskou pamiatkou na svete je bezpochyby jeruzalemský Chrám Božieho hrobu, ktorý bol postavený na mieste predpokladaného ukrižovania, pohrebu a následného zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nachádza sa vo vnútri hradieb starého mesta Jeruzalema na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu alebo Kalváriu.

Prvá bazilika bola v týchto miestach postavená rímskym cisárom Konštantínom v rokoch 326 až 335. Stalo sa tak na popud jeho matky Heleny, ktorá tu údajne objavila Ježišov hrob a jeho kríž. Bazilika však bola v roku 1009 poškodená fátimovským kalifom al-Hakimom. Z pôvodného kostola sa tak zachovala iba vnútorná rotunda zvaná Anastasis (Zmŕtvychvstanie). Následne baziliku v 40. rokoch 11. storočia v menšom meradle prestaval byzantský cisár Konštantín IX. Monomachos. Medzi rokmi 1114 až 1170 bol však chrám opäť rozšírený zásluhou križiakov.

Status quo

Po roku 1187, kedy bol Jeruzalem dobytý sultánom Saladinom, bola správa baziliky zverená niekoľkým kresťanským cirkvám, čo nerobilo dobrotu. Zložitá situácia potom nastala aj počas tureckého panstva po roku 1517. Vtedy dochádzalo k mnohým sporom súvisiacich so správou chrámu. Turecký sultán nakoniec roka 1757 vyhlásil pravidlo “Status quo”, podľa ktorého sa riadi vlastníctvo a práva jednotlivých cirkví vnútri Chrámu Božieho hrobu. Starostlivosť o chrám je rozdelená medzi Arménov, Grékov, Koptov, rímských katolíkov, Etiópčanov a Sýrčanov. Niektoré časti riadia spoločne, iné oddelene. Neutrálnou postavou je moslimský kľúčiar, ktorý každý deň chrám odomyká. Veľké škody na stavbe napáchal katastrofálny požiar v roku 1808 a tiež zemetrasenie v roku 1927. Chrám Božieho hrobu potom prešiel rozsiahlou rekonštrukciou.

 

Chrám Božieho hrobu (Church of the Holy Sepulchre) je teda už od 4. storočia významným pútnickým miestom pre množstvo kresťanských cirkví. Nenechá si ho však ujsť žiadny návštevník Jeruzalema, dokonca ani ten, ktorý nie je nábožensky založený. Najrôznejšie rekonštrukcie a prístavby, ktorými kostol v minulých storočiach prešiel, spôsobili, že je dnes stavbou pomerne náročnou na prehliadku. Chrám je rozčlenený na kaplnky a priestory vyhradené šiestim rôznym cirkvám, v interiéri vládne šero a priamo pri Kristovom hrobe, ktorý je bezpochyby tým najposvätnejším miestom, sa často vytvárajú dlhé fronty. Každý návštevník dnes môže vnútri svätyne stráviť nanajvýš niekoľko minút. Napriek tomu sem mnohých ženie už len samotná predstava, že stojí na najposvätnejšej kresťanskej pôde. To veriacich napĺňa úctou.

Golgota 

Schodisko situované napravo od hlavného vchodu do chrámu vedie na Golgotu, čo v hebrejčine znamená “miesto lebky”. Do latinčiny bol názov preložený ako “calvariae locus”, teda Kalvárie. Priestor sa delí na dve kaplnky – grécku a rímskokatolícku. Grécka pravoslávna kaplnka sa nachádza vľavo a bola vystavaná okolo východu zo skaly, na ktorom bol podľa legendy vztýčený Kristov kríž. Pozostatky golgotskej skaly je možné si dnes pozrieť cez ochranné sklo. Jedná sa o dvanástej zastavenie krížovej cesty. Vpravo je rímskokatolícka kaplnka s desiatym a jedenástym zastavením. Jej súčasťou je oltár zo striebra a bronzu, ktorý sem daroval v roku 1588 Ferdinand I. Medicejský. Mozaiky z roku 1937 obklopujú medailón Nanebovstúpenia. Okno vedie do kaplnky Frankov. Medzi oltármi stojí oltár Stabat mater pripomínajúce Máriin žiaľ, keď stála pod krížom. Oltár je trinástym zastavením.

Na golgotskej skale sa nad gréckou kaplnkou nachádza Adamova kaplnka, ktorá v stredoveku nahradila rovnomennú kaplnku, ktorá bola súčasťou Konštantínovej baziliky zo 4. storočia. Po Adamovi dostala kaplnka meno preto, že Kristus bol údajne ukrižovaný na mieste, kde bola zakopaná Adamova lebka.

Najvzácnejšou časťou Chrámu Božieho hrobu je práve Kristov hrob, nad ktorým bola po požiari v roku 1808 vybudovaná svätyne. Nie je to však prvá svätyňa, ktorá sa tu nachádza. V minulosti tu stála celá rada svätýň, pričom tá najstaršia pochádzala zo 4. storočia. Dnešná svätyňa je opäť tvorená dvoma kaplnkami. Vonkajšia Anjelská kaplnka sa pýši nízkym pilastrom, do ktorého bol zabudovaný kúsok kameňa, ktorý údajne odvalili zo vstupu do Kristovho hrobu anjeli. Teraz slúži ako oltár gréckej pravoslávnej cirkvi. Spodnými dverami je možné sa dostať do malej vnútornej kaplnky Božieho hrobu so štrnástym zastavením krížovej cesty.

Kameň pomazania

V mieste, kde je položená mramorová doska, je údajne uložené Ježišovo telo. Samotná doska sem bola umiestnená v roku 1555 a úmyselne rozbitá, aby vystrašila osmanských nájazdníkov. Za chrámom sa nachádza Koptská kaplnka, v ktorej je k videniu kúsok vylešteného kameňa, ktorý je údajne pôvodným úlomkom zo samotného hrobu. Ďalším významným miestom je Kameň pomazania, teda miesto, kde mŕtvy Kristus dostal posledné pomazanie a bol zabalený do plátna. Kameň, ktorý je tu dnes k videniu, pochádza z roku 1810.

Kameň pomazania

V štýle rímskej antiky bola vystavaná rotunda, ktorá obklopuje Kristov hrob. Vonkajšia zadná stena je pozostatkom pôvodného kostola zo 4. storočia. Po požiari, ktorý postihol chrám roku 1808, musela byť kopula z 11. storočia nahradená inou a vznikol tak dvojpodlažný ochoz. Do zadnej steny je zakomponovaná tzv. Sýrska kaplnka so židovskými skalnými hrobmi pochádzajúcimi z obdobia od roku 100 pred Kristom po rok 100 po Kristovi. Skalné hroby sú dôkazom toho, kam až bol svah odstránený pri výstavbe prvého kostola.

Sýrska kaplnka

Pravý Kristov kríž

Ďalšou časťou Chrámu Božieho hrobu je kaplnka sv. Heleny, v ktorej sú na stenách k videniu rytiny znázorňujúce kríže. Ich autormi sú pravdepodobne pútnici. Kaplnku nechali vystavať križiaci, ktorí na ňu použili staré byzantskej stĺpy. Bočné steny sú tak v skutočnosti pozostatky baziliky zo 4. storočia. Po schodoch sa môžete dostať do kaplnky Nájdenia sv. Kríža, čo je bývalá nádrž, v ktorej svätá Helena údajne našla pravý Kristov kríž. Socha svätice, ktorá je tu dnes k videniu, bola vytvorená v 19. storočí.

Počas prehliadky chrámu môžete zavítať tiež do jednoduchého etiópskeho kláštora, ktorého súčasťou je aj Etiópska kaplnka. Kláštor zaberá rad malých budov na streche kaplnky sv. Heleny. Etiópania sa sem pravdepodobne uchýlili v 17. storočí, kedy stratili právo na kaplnky v hlavnom kostole, pretože nemali na zaplatenie daní. Skupinu týchto malých stavieb na streche kaplnky sv. Heleny dnes obýva spoločenstvo etiópskych mníchov.

Chrám Božieho hrobu – Etiópska kaplnka

Partner:

Najčítanejšie články

Kategórie

Reklama

WordPress Image Lightbox Plugin