Hlavná stránka » Hagia Sofia – najznámejšia ikona Istanbulu
Turecko

Hagia Sofia – najznámejšia ikona Istanbulu

Hagia Sofia čiže "chrám Božej múdrosti" sa nachádza v istanbulskej štvrti Sultanahmet, ktorá v metropole patrí k lokalitám s najväčšou koncentráciou pamiatok. Hagia Sofia už po viac ako 1400 rokov ohromuje okoloidúcich svojou elegantnou architektúrou s krásnymi ozdobnými detailmi.

Hagia Sofia je bezpochyby najznámejším príkladom byzantskej architektúry a je zároveň považovaná za jeden z míľnikov svetovej architektúry. Existujúci chrám bol postavený v rokoch 532 – 537 východorímským cisárom Justiniánom I. ako katedrála Konštantinopolu, ktorá bola hlavným mestom byzantskej ríše. Justinián túžil po tom, aby jeho moc vo východorímskej ríši dokumentovali umelecké diela. Stavba kostola mala dokazovať jednak moc cisára a Rímskej ríše, tak aj cisárovu privilegovanú pozíciu v Kristovom učení.

Hagia Sofia vyrástla na mieste, kde pôvodne stáli dva kostoly, biskupský Veľký chrám, ktorý bol vysvätený za vlády Constantina I. v roku 360 a kostol Theodosia II. inaugurovaný roku 415. Tieto stavby boli sídlom ortodoxného patriarchátu až do dobytia Konštantinopolu osmanskými Turkami v 15. storočí. Príchod Turkov znamenal zánik Byzantskej ríše. Vtedy boli oba kostoly premenené na mešitu a tá neskôr opatrená štyrmi minaretmi. Hagia Sofia sa tak stala hlavnou mešitou, po vzore ktorej začali byť po celej Osmanskej ríši stavané ďalšie podobné chrámy.

Stavbou boli poverení staviteľ Isidor Milétsky a matematik Anthéimos z Trallu. Bola financovaná z výnosov tristo cisárskych veľkostatkov aj štedrých darov panovníka, preto stavba postupovala pomerne rýchlo. Bohužiaľ už v roku 558 došlo počas silného zemetrasenia k zrúteniu mohutnej kupoly, tá však bola veľmi rýchlo nahradená novou, ešte oveľa krajšou. Byzantský spôsob stavby kupolí vychádzal zo snahy, upnúť zrak veriacich hore, aby sa viac priblížili nebu a hlavne bohu. Súčasná kupola chrámu Hagia Sofia má priemer 31 metrov. Nepatrí síce k najväčším v ére staroveku, ale zato je však pravdepodobne nejodvážnejšie konštruovaná. Počas storočí musela Hagia Sofia vydržať ešte mnoho ďalších zemetrasení, žiadne z nich však už nezasiahlo tak ničivou silou. Po každom však bolo potrebné vykonať nejaké drobnejšie opravy.

The Hagia Sophia Mosque Placeholder
The Hagia Sophia Mosque

Turci vykonali niekoľko zmien nielen zvonku chrámu, ale aj v jeho interiéri: po stenách vyvesili závesy s menom proroka a súry (úryvky) z koránu. Keďže islam zakazuje obrazy, boli mozaiky s kresťanskými námetmi zakryté sadrou. Mozaiky boli znovuobjavené až v 19. storočí, ale k ich odkrytiu došlo v 30. rokoch 20. storočia. V roku 1934 rozhodol vtedajší prezident Turecka Kemal Atatürk o tom, že bude Hagia Sofia sekularizovaná, teda zbavená svojho náboženského významu a že sa z nej stane múzeum. V chráme si tak dnes môžete prezrieť expozície zachytávajúce vývoj tejto krásnej stavby. Roku 1993 bola na popud svetovej organizácie UNESCO podniknutá rozsiahla rekonštrukcia, ktorá mala zastaviť a vylepšiť chátrajúci stav budovy.

Na chráme sú viditeľné moslimské aj kresťanské prvky, má nádherne zdobený interiér a na kruhových terčoch vnútri chrámu sú ozdobné kaligrafické nápisy. Pri vstupe dovnútra chrámu každého ohromí jeho hlavná loď, tento obrovský priestor dosahuje výšku 56 metrov a je zavŕšený už spomínanou mohutnú kupolou. Dnes sa v nej nachádza 40 okien, vždy jedno medzi nosnými klenbovými rebrami z tehál a malty. Chrám ohromuje svojím vysokým a širokým vnútorným priestorom a tiež svetelnými efektami, ktoré robia dojem, že sa kupola vznáša vo vzduchu. Z okien v postranných stenách a z kupoly preniká dovnútra svetlo a osvetľuje všetky plochy vnútorného priestoru chrámu.

Z umeleckého hľadiska priťahuje Hagia Sofia množstvom žiarivých mozaík, ktoré sú dnes už len pozostatkami vtedajšej výzdoby. Podarilo sa tu dokonca dochovať aj stropy s mozaikovými vzormi, ktoré sú súčasťou pôvodnej chrámovej dekorácie z 6. storočia. Postavy na mozaikách stoja pred jednotným zlatým pozadím, čelne obrátené k divákovi a pôsobia strnulo. Témou týchto mozaík bolo stvárnenie kresťanských legiend.

Tento mohutný chrám dnes musia podopierať oporné stĺpy, ktoré sem boli pristavované v priebehu storočí a bohužiaľ z časti zatieňujú pôvodný vzhľad kostola. Ku chrámu patria aj tri mauzólea, z ktorých najstaršie je mauzóleum Selima II. z roku 1577. Interiér je obložený nádhernými dlaždicami z Izniku. Jedinečnou ukážkou tureckého rokoka je Fontána k očiste postavená okolo roku 1740. Má prečnievajúcu strechu pomaľovanú kvetinovými motívmi. Ako hrobka pre dvoch sultánov dnes slúži baptistérium, ktoré bolo v 6. storočí súčasťou vtedajšieho kostola.

Kľúčové slová:

Leave a Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Partner:

Najčítanejšie články

Kategórie

Reklama

WordPress Image Lightbox Plugin