Hlavná stránka » Brú na Bóinne – miesto kde duchovia privolávajú jar
Írsko

Brú na Bóinne – miesto kde duchovia privolávajú jar

Brú na Bóinne - pod týmto podivným názvom je ukrytých cez päťdesiat starovekých monumentov nachádzajúcich sa v oblasti stredného Írska. Tieto megalitické hrobky a menhiry sú ukážkou viery a náboženských praktík predkresťanských obyvateľov tejto oblasti. Tunajšie starobylé pamiatky sú od roku 1993 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Brú na Bóinne, teda Palác na Boyne, sa rozkladá v údolí rieky Boyne, neďaleko miest Drogheda a Navan, v grófstve Meath. Práve toto miesto v strednom Írsku sa môže pochváliť najhustejšou koncentráciou starovekých pamiatok tohto druhu v Európe. Medzi najznámejšie tunajšie megalitické pamiatky patria hrobky Newgrange, Knowth a Dowth, ďalej sa tu nachádza aj množstvo menhirov, ktorých vek je datovaný do obdobia neolitu, teda do 4. tisícročia pred Kristom. Hoci dnes už nevieme, k čomu presne dané pamiatky slúžili a ich pôvod je opradený tajomstvom, majú aj dnes ohromujúcu silu.

Oblasť Brú na Bóinne je turistami hojne navštevovaná – teda skôr jej najznámejšie monumenty. Bohužiaľ značná časť komplexu leží na súkromných pozemkoch a je tak verejnosti neprístupná. Turisti sa preto k väčšine monumentov ani nedostanú. Prehliadku je možné začať v návštevníckom informačnom centre, kde sa koná výstava pojednávajúca o týchto unikátnych pamiatkach vzniknutých v dobách dávno pred príchodom kresťanstva. Informačné centrum sa nachádza približne 2 kilometre západne od mestečka Donore a okrem výstavy v ňom uvidíte aj zaujímavý dokument, môžete si tu nakúpiť suveníry aj vstupenky. Vstupeniek sa predáva hneď niekoľko druhov, každý si tak môže vybrať, čo všetko chce vidieť. Tá najdrahšia vás oprávňuje k cca 3 hodinovej prehliadke oblasti, k vstupu na výstavu a k prehliadke hrobiek v Newgrange a Knowth.

Hrobka Knowth je tvorená kruhmi a oblúkmi, ktoré sú bohato zdobené kameňmi. Nechýbajú najrôznejšie hadie vzory a prezrieť si môžete tiež pozoruhodný motív slnečných hodín. Interiér tejto hrobky nie je prístupný verejnosti, návštevníci majú možnosť si ju pozrieť iba zvonku. Ďalšia známa hrobka Dowth je otvorená len pre archeológov, ktorí v nej vykonávajú výskum. Ťažiskovým bodom návštevy Brú na Bóinne je tak prehliadka hrobky Newgrange, ktorá je najlepšie zachovanou komorovou alebo chodbovou hrobkou v Európe.

Túto hrobku majú turisti možnosť si pozrieť aj zvnútra, čo je nesmierne lákavé. Niet sa tak čomu diviť, že je každý deň obklopená davmi zvedavcov. Ak sa teda budete tiež chystať na prehliadku Newgrange, je dobré, keď na miesto prídete čo najskôr, aby ste si včas zaistili miesto. Chodbové hroby, ako je práve Newgrange, sa po celej Európe stavali v období od roku 4000 až 3000 pred Kristom. Boli stavané z kameňa a od vchodu do vnútra pohrebnej komory viedla chodba. Odtiaľ tiež pochádza názov “chodbové hrobky”. Vnútri nemusela byť iba jedna hrobka, ale napríklad aj súbor niekoľkých komôr. Tieto hrobky sa stavali v rôznych veľkostiach, niektoré mali len pár metrov, iné mali podobu rozsiahlych mohýl a ich stavba zabrala aj niekoľko desiatok rokov.

To je práve aj prípad hrobky Newgrange, ktorá má v priemere 85 metrov a týči sa do výšky 11 metrov. Stala sa tak jedným z najväčších umelo vytvorených kopcov nielen v Írsku, ale v celej Európe. Jadro mohyly tvorý 200 tisíc ton kamenia, ďalej lastúrami z rieky Boyne a vrstvou hliny. Vonkajšia kruhová stena je potom zaistená celkom 97 masívnymi kamennými blokmi. Stavba tohto monumentálneho hrobu vtedajším ľuďom zabrala 40 až 80 rokov. V dlhom ohybe rieky v časoch pred 5000 rokmi žili malé poľnohospodárske komunity, kde priemerná dĺžka života predstavovala 30 rokov.

Výstavba takejto rozmernej mohyly nebola nijako jednoduchá. Nestačilo len navŕšiť na seba kamene, biele kamene tvoriace vonkajšiu stenu monumentu sú kremenec, ktorý bol vyťažený v pohorí Wicklow a na miesto dopravený po mori na pltiach. Navyše obrovský kopec ukrýva 19 metrov dlhú chodbu, ktorá vedie od vchodu do jeho vnútra. Chodba je zo strán aj zhora obložená kameňom, v prahu sú vyrezané špirály a hlboko v mohyle sa nachádza ešte komora, ktorú podopierajú trámy. Vnútri komory sú tri výklenky s dvoma plytkými veľkými misami vytvorenými z pieskovca. Výklenky sú navyše bohato zdobené vlnkami, prstencami a špirálami. Nad vchodovými dverami sa nachádza zaujímavá úzka štrbina, tzv. Svetlík.

Samotný vchod do mohyly bol postavený tak, aby lúč vychádzajúceho slnka pri zimnom slnovrate, teda 21. decembra, prenikal svetlíkom priamo do jej vnútra. Centrálna komora je tak v tento deň (aj niekoľko málo dní pred ním a po ňom) po dobu asi 15 minút zaliata zlatým svetlom. Potom sa začne pomaly lúč sťahovať späť, až divadlo úplne skončí. Ak sa niekomu pošťastí, že sa práve v deň zimného slnovratu ocitne v tejto komore len pár chvíľ pred svitaním, bude to pre neho silný zážitok. Lenže zažiť niečo tak ojedinelého a unikátneho chce obrovské množstvo ľudí, čakacia listina zaručujúca možnosť stať sa svedkom tohto javu, je zaplnená na desať rokov dopredu.

Prečo bola hrobka Newgrange a mnohé ďalšie postavené sa dodnes nepodarilo s istotou vedcom zistiť. Aké boli úmysly staviteľov týchto hrobov, tak zostáva stále záhadou. Celú kruhovitú stavbu navyše obklopuje ešte množstvo voľne stojacich kameňov. Vznikol tak kruh tvorený menhirmi, z ktorého sa však do dnešných dní podarilo dochovať len zvyšky. V centrálnych výklenkoch stavby bol v misách nájdený kremačný popol – išlo o pozostatky cca dvanástich ľudí. Vedci sú toho názoru, že ľudské pozostatky boli z hrobu pravidelne odnášané, aby vzniklo miesto pre ďalších mŕtvych. Ľudia údajne vtedy verili, že práve v najkratší deň roka odlietali duchovia zomrelých na lúči svetla von z hrobu, aby pomohli žijúcim ľuďom navrátiť jar.

Partner:

Najčítanejšie články

Kategórie

Reklama

WordPress Image Lightbox Plugin