Hlavná stránka » Miláno – mesto uprostred roviny
Taliansko

Miláno – mesto uprostred roviny

Druhým najväčším talianskym mestom je Miláno (Milano), hlavné mesto oblasti Lombardia a provincie Milano. Vzhľadom na to, že oproti iným mestám nie je príliš "rozťahané", dosahuje tú hustota osídlenia dosť veľkých čísel. Celá metropolitná oblasť potom je so svojimi viac ako 7 miliónmi obyvateľov vôbec najľudnatejšou v krajine.

Miláno patrí medzi najrozvinutejšie a najvýznamnejšie obchodné a priemyselné centrá v Európe, ale je to tiež preslávené mesto módy a módnych návrhárov. Zdá sa, že trvalé osídlenie sa datuje najmenej od 4. stor. pr. n.l., kedy sa v oblasti usadili Kelti. Od nich tiež zrejme pochádza názov mesta (pôvodne Medelhan, čo znamenalo “uprostred roviny”). Neskôr prišli Rimania (tí názov poupravili podľa svojho jazyka na Mediolanum) a v roku 293 sa Miláno stal dokonca hlavným mestom Západorímskej ríše.

Ovšem nič netrvá večne, mesto potom obľahli Visigóti, čo spôsobilo sťahovanie mocenského centra. Ešte neskôr ho dobyli postupne Húni a Ostrogóti, aby sa nakoniec stalo súčasťou franského štátu a a teda aj Svätej ríše rímskej. Stredovek Milánu celkom prial, stalo sa z neho významné centrum obchodu. Cez rôzne zvraty a útoky rozličných armád vývoj pokračoval aj v renesancii a tiež v ére Rakúsko-Uhorska. A pretože všetko zlé je na niečo dobré, spomínané historické kľučky a zmeny vlád priniesli Milánu aj mnoho zaujímavých pamiatok aj moderných budov.

Z tých starších by bol hriech vynechať gotickú katedrálu Duomo, druhú najväčšiu v Taliansku (po Bazilike sv. Petra v Ríme) a tiež druhú najväčšiu gotickú katedrálu na svete (po Sevilskej). Dosahuje 108,5 metra na výšku a je 157 metrov dlhá. Hoci je, ako sme už povedali, gotická a jej stavba začala v 14. storočí, bola dokončená až v 19. storočí a niektoré práce pokračujú dodnes. Napríklad toľko obdivovaná fasáda bola dokončená až na príkaz Napoleona, takže táto talianska pýcha by nebola kompletná bez francúzskeho pričinenia… Monumentálna a výstavná budova so svojimi vežičkami a bohatým zdobením je každopádne len ťažko prehliadnuteľná.

Bazilika Sant Ambrogio

Z náboženských stavieb určite spomeňme ešte aspoň dve. Najprv baziliku Sant Ambrogio, ktorá vznikla už v rokoch 379 až 386, takže patrí medzi najstaršie v Taliansku. Svoju súčasnú podobu z väčšej časti získala pri prestavbe v 11. storočí. Tou ďalšou je bazilika San Lorenzo, pôvodne z konca 4. storočia, avšak prebudovaná v storočí šestnástom. Aspoň zhruba si však stále uchovala svoju byzantskú podobu.

Kostol Santa Maria delle Grazie

Ale skoro by sme zabudli … Počuli ste niekedy o kostole Santa Maria delle Grazie (obrázok hore -pozn. red.)? Že nie? Je pravda, že kostol skoro neprežil druhú svetovú vojnu, kedy ho zasiahli americké a britské bomby. Aj keď bol značne poškodený, podarilo sa ho zachrániť. Známy je však hlavne tým, že je tu uložený slávny obraz “Posledná večera” od Leonarda da Vinci (áno, ten obraz, o ktorom sa píše v knihe “Šifra majstra Leondarda -pozn. red.). Avšak ak chcete obraz vidieť, je potrebné si prehliadku dopredu rezervovať.

Castello Sforzesco

Tým sme plynule prešli k umeniu a môžeme sa presunúť k inej zaujímavej pamiatke, Castello Sforzesco. Pôvodne hrad zo 14. storočia slúži v súčasnosti ako umelecká galéria. Okrem iného uchováva poslednú Michelangelovu sochu zvanú Rondanini Pietà, rukopis Codex Trivulzianus od Leonarda da Vinciho a ďalšie vzácnosti. Hrad je obklopený pekným parkom, kde si môžete príjemne oddýchnuť.

Galéria Pinacoteca Ambrosiana

Keď sme pri tých rukopisoch, ešte oveľa viac ich ochraňuje knižnica Biblioteca Ambrosiana. Jej výstavba začala v roku 1603 a o šesť rokov neskôr tu otvorili verejnú knižnicu a čitáreň (ako len druhú v Európe po Oxforde -pozn. red.). Knižnica zhromažďuje veľa veľmi vzácnych rukopisov, kresieb a dokumentov. Počas druhej svetovej vojny bola síce poškodená, ale od tej doby už prešla dvoma rekonštrukciami, naposledy v 90. rokoch. V rovnakej budove nájdete ešte galériu Pinacoteca Ambrosiana.

Opera La Scala

V stopách umenia môžeme pokračovať do opery La Scala, celým menom Teatro alla Scala. Typická neoklasicistická budova, postavená za Márie Terézie, patrí k najznámejším inštitúciám svojho druhu na svete. Z rakúsko-uhorského obdobia pochádza aj pasáž Vittorio Emanuele II, spájajúcej katedrálu Duomo a operu La Scala. Slúži hlavne ako exkluzívne nákupné centrum.

Colonne di San Lorenzo

Skôr než budete zo všetkých tých pamiatok uťahaní, povedzme si ešte o jednej starovekej, pochádzajúce z dôb rímskeho impéria. Je ňou Colonne di San Lorenzo, námestie ohraničené stĺpmi. Samotné námestie vzniklo v 4. storočí, ale tie stĺpy sú o 200 rokov staršie a pochádzajú z bývalého chrámu a kúpeľov.



Booking.com

V meste je, ako už bolo povedané, aj veľa moderných budov. Zaujímavé sú napríklad tunajšie štadióny, určite dobre známe priaznivcom futbalu, ale aj milánske letisko.
Aby to nevyzeralo, že v Miláne je to len samá architektúra a umenie, spomeňme ešte niečo pre labužníkov. Ako každé talianske mesto a kraj, aj Miláno má svoje gastronomické špeciality, napr. syry “gorgonzola” alebo “salame milanese”, čo iste nie je nutné prekladať. Slovákov určite poteší, že obľúbeným jedlom je tu tiež “náš” viedenský obaľovaný rezeň

Syr gorgonzola

Miláno nie je zo Slovenskej republiky nijako ďaleko a dá sa sem preto podniknúť napríklad predĺžený víkend. Nudiť sa určite nebudete.

Partner:

Najčítanejšie články

Kategórie

Reklama

WordPress Image Lightbox Plugin