História Nikaraguy je spojená so slávnou mayskou civilizáciou, ktorá tu pôsobila stovky rokov. Na začiatku 16. storočia však krajinu objavil cestovateľ Krištof Kolumbus a v roku 1522 jej územie dobyli Španieli. Nikaragua bola počas tohto koloniálneho obdobia súčasťou Generálneho kapitanátu Guatemaly. Krajina získala svoju nezávislosť až v 19. storočí, konkrétne v roku 1821. Slobody si však veľa neužila, pretože novovzniknutý štát o rok neskôr dobylo Mexiko. V rokoch 1823 až 1839 sa Nikaragua stala súčasťou Spojených stredoamerických provincií a v druhej polovici 19. storočia sa uskutočnilo ešte niekoľko neúspešných pokusov o vytvorenie federácie stredoamerických štátov.
V roku 1979 došlo v Nikaragui k prevratu – dlho vládnuca diktátorská rodina Somozovcov bola zvrhnutá a k moci sa dostali Sandinisti. Išlo o ľavicovú stranu sympatizujúcu s marxizmom a kresťanským hnutím Teológia oslobodenia, ktorej cieľom bolo urobiť všetko pre chudobných a utláčaných. Počas vlády Sandinistov Nikaragua zažívala rozmach, zlepšovala sa infraštruktúra, budoval sa priemysel a zvýšila sa aj gramotnosť obyvateľstva. USA však na nástup Sandinistov k moci reagovali podporou rôznych opozičných povstaleckých skupín nazývaných Contras (často zložených z bývalých členov Somozovej armády) a zasiahli krajinu hospodárskymi sankciami. Podpora Spojených štátov týmto skupinám sa následne prevalila počas aféry známej ako Irán – Contras. Táto situácia vyústila do občianskej vojny, v ktorej Contras bojovali proti nikaragujskému Sandinistickému frontu národného oslobodenia. Sandinisti boli nakoniec pri moci až do roku 1990, keď prehrali voľby.
Hoci občianska vojna v Nikarague sa skončila pred viac ako 20 rokmi, jej dôsledky sú stále prítomné v podobe chudoby a nízkej životnej úrovne. Napriek tomu, že hospodárstvo krajiny sa v poslednom desaťročí dokázalo solídne rozvíjať, dôsledky jeho kolapsu v 80. rokoch sú stále dosť zjavné a ľudia nemajú žiadne sociálne zabezpečenie. Nikaragua je však na tom z hľadiska bezpečnosti oveľa lepšie, mnohé cestovné kancelárie dokonca používajú označenie „najbezpečnejšia krajina v Strednej Amerike“. Napriek tomu by mal každý turista dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá.
Nikaragua alebo Nikaragujská republika je s rozlohou 129 494 km² najväčšou krajinou Strednej Ameriky, ktorej západné pobrežie obmýva Tichý oceán a východné pobrežie Karibské more. Krajina susedí na severe s Hondurasom a na juhu s Kostarikou. V strede krajiny sa rozprestiera pohorie Kordillera, ktoré je tvorené mnohými aktívnymi sopkami, z ktorých najvyššia je Mogotón, dosahujúca výšku 2107 metrov. Je to zároveň najvyšší vrch Nikaraguy. Najaktívnejšou sopkou v Nikarague je však Masaya (635 m) a významná je aj sopka Concepción (1610 m). Vďaka týmto sopkám sa Nikaragua často nazýva krajinou sopiek. Okrem sopiek sa však v krajine nachádzajú obrovské krištáľovo čisté jazerá, rozsiahle horské pásma pokryté bujnou vegetáciou, nádherné pobrežie s príjemnými plážami a úrodné nížiny.
Nachádza sa tu dokonca najväčšie sladkovodné jazero v Strednej Amerike. Volá sa Lago de Nicaragua (8430 km²), ale v indiánskom jazyku sa nazýva Cocibolca, čo v preklade znamená Sladké more. Jazero je posiate približne 400 sopečnými ostrovmi a medzi jeho obyvateľov patrí aj jedinečný endemický druh sladkovodného žraloka. Ďalším významným jazerom je Lago de Managua, na ktorého severnom brehu sa týči sopka Momotombo. Na východnom pobreží, ktoré je obmývané Karibským morom, sa nachádza močaristé pobrežie Mosquitoes, ktoré je pokryté mangrovníkmi. V Karibskom mori sa nachádzajú aj Kukuričné ostrovy a Cayos Miskitos, ktoré patria Nikarague. Najdôležitejšie nikaragujské rieky sú Río Grande, Río San Juan a Río Coco.
Návšteva Nikaraguy poteší každého milovníka dobrodružstva a romantiky. Je to jedna z najmenej preskúmaných krajín Latinskej Ameriky a možno práve v tom spočíva jej čaro. Nikaragua si pomaly, ale isto získava čoraz väčšiu pozornosť zahraničných návštevníkov. Okrem vidieka mnohých očaria aj staré španielske koloniálne mestá, ako sú Granada, León, Rivas, Matagalpa a Managua. Nikaragua má vlhké tropické podnebie, len v horských oblastiach na severe krajiny sú teploty miernejšie. Okrem hustých dažďových pralesov na východe krajiny môžete obdivovať dubové a borovicové lesy na západe. Tunajšie tropické lesy sú domovom jaguárov, vzácnych vtákov a krokodílov.
Nikaragua, ktorá má v súčasnosti 5,8 milióna obyvateľov, je jednou z najchudobnejších krajín Latinskej Ameriky a je zaradená medzi rozvojové krajiny. Hlavným a najväčším mestom je Managua s 2,2 milióna obyvateľov. Úradným jazykom je španielčina a oficiálnou menou je 1 córdoba = 100 centavos. Z hľadiska náboženstva je 91 % obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania a 8 % protestantského. Hospodárstvo krajiny je založené najmä na poľnohospodárstve a v poslednom čase aj na rozvíjajúcom sa cestovnom ruchu. Prevažnú väčšinu nikaragujského vývozu tvoria poľnohospodárske produkty, ako je káva, bavlna, cukor, fazuľa, tabak, banány a kukurica. Vyvážajú sa aj morské plody a hovädzie mäso. Nikaragujské dažďové pralesy sú domovom vzácnych druhov stromov, ktoré sú neustále ohrozované rozširujúcim sa drevárskym priemyslom. Obrovské plochy pralesov sa stále nekompromisne ťažia. Dôležitým vývozným artiklom je aj zlato.
