Autor: Ilavský Juraj
Fotografie: Unsplash, Pixabay
Vatikán – sídlo svätej stolice
Odkiaľ sa vôbec Vatikán vzal? Ako vznikol a ako získal svoju moc? Už v časoch starovekého Ríma a pravdepodobne ešte skôr, dávno pred príchodom kresťanstva, sa územie dnešného Vatikánu (ager vaticanus) považovalo za posvätné. Ľudia na tomto kopci vzývali bohyňu Kybelu, matku Zeme (jej ekvivalentmi u iných národov boli napríklad Gaia alebo Rhea). Za Rimanov tu bol vybudovaný park a neskôr cirkus (slúžil na šport, umenie a slávnosti, nezamieňajte si s jeho dnešným významom). Po požiari Ríma v roku 64 tu boli popravovaní okrem iných aj kresťania. Miesto slúžilo aj ako pohrebisko, kde sa okrem hrobov nachádzali aj oltáre rôznych antických božstiev.

Prvý kresťanský kostol bol postavený na území Vatikánu v roku 326, údajne na mieste hrobu svätého Petra. Potom sa začali stavať obytné domy a ďalšie budovy a územie sa postupne osídľovalo. Ako je známe, v stredoveku bolo Taliansko rozdelené na mnoho malých štátov. Vatikán sa nachádzal na území tzv. pápežských štátov, pôvodne pomerne veľkých. To sa však v priebehu dejín postupne zmenšovalo, až z neho v 19. storočí po zjednotení Talianska zostal len malý zvyšok. Spory medzi Talianskom a Vatikánom však vyriešili až zmluvy medzi pápežom a Mussolinim z roku 1929, keď vznikol mestský štát Vatikán v jeho súčasnej podobe.
Vatikán je dnes sídlom Svätej stolice a Bazilika svätého Petra je hlavným kresťanským chrámom, hoci pápež v ňom nesídli a ani v minulosti, v rozpore s rozšíreným presvedčením, nesídlil (pápež sídli v neďalekom Apoštolskom paláci, predtým sídlil aj v Lateránskom paláci a v Palazzo del Quirinale mimo súčasného Vatikánu a v 14. storočí v Avignone). Pápež ako hlava kresťanskej cirkvi je veľmi vplyvnou osobou, preto je vatikánsky miništát taký silný a bohatý.

A to aj napriek tomu, že jeho vojenská sila je úplne zanedbateľná. Vatikán má najmenšiu, ale pravdepodobne aj jednu z najstarších armád na svete. Áno, je to slávna Švajčiarska garda, založená v roku 1506. Vždy ju tvorili švajčiarski žoldnieri a aj dnes je podmienkou vstupu do armády byť Švajčiarom. Okrem toho musí byť uchádzač bezúhonný, slobodný, rímskokatolíckeho vierovyznania, s vojenským výcvikom vo Švajčiarsku, vo veku od devätnásť do tridsať rokov a vysoký najmenej 174 centimetrov. Gardisti sú tiež stále majstrami halapartne, ktorá je v skúsených rukách veľmi účinnou zbraňou (ale zvládnu to aj s pištoľou). V neposlednom rade sú stotníci pápežskej Švajčiarskej gardy vďačným „terčom“ fotografov aj pre svoje pestré uniformy (tá najznámejšia a najzaujímavejšia, slávnostná trojfarebná, však nie je historická, bola navrhnutá začiatkom 20. storočia, a bola inšpirovaná Rafaelovými obrazmi).

Vatikán je navštevovaný aj pre svoju architektúru. Vzhľadom na jeho veľkosť nie je problém vidieť všetky pamiatky za relatívne krátky čas, ale samozrejme záleží na hĺbke vášho záujmu. Ústredným bodom je Námestie svätého Petra (Piazza San Pietro), kde sa zhromažďujú turisti a veriaci. Súčasnú podobu mu dal barokový architekt a sochár Gian Lorenzo Bernini v rokoch 1656 až 1667 na pokyn pápeža Alexandra XII.
V strede námestia stojí 25 a pol metra vysoký egyptský obelisk z 13. storočia pred Kristom, ktorý do Ríma priniesol cisár Caligula. Na súčasné miesto bol premiestnený v roku 1586. Nad námestím sa týči už spomínaná Bazilika svätého Petra, ktorá je pravdepodobne najväčšou kresťanskou stavbou na svete. Obrovská stavba sa rozprestiera na ploche 2,3 hektára a pojme až 60 000 ľudí! Bola postavená na mieste pôvodnej baziliky v rokoch 1506 až 1626. Je skutočným alebo (v niektorých prípadoch) predpokladaným miestom posledného odpočinku mnohých ľudí, z ktorých väčšina je nejakým spôsobom spojená s kresťanstvom, vrátane 91 pápežov. Jedným z posledných je Ján Pavol II. Často sa tvrdí, že kupolu baziliky navrhol Michelangelo, ktorý bol istý čas hlavným architektom stavby. V skutočnosti bola kupola dokončená až po jeho smrti podľa plánov architekta Giacoma della Porta.

Z námestia môžete vidieť aj sídlo pápeža, takzvaný Apoštolský alebo Pápežský palác. V tej istej budove sídlia aj ďalší vysokí cirkevní predstavitelia, Vatikánske múzeum a rozsiahla knižnica so 75 000 zväzkami rukopisov a 1,1 milióna zväzkov tlačených kníh (neslávne známy tajný vatikánsky archív s ďalšími 85 kilometrami políc sa nachádza v inej budove susediacej s múzeom a je samozrejme neprístupný). Celkovo má palác viac ako 1 000 miestností.


V paláci sa nachádza známa Sixtínska kaplnka. Svoju slávu si nezískala ani tak vďaka pozoruhodnej architektúre, ale najmä vďaka renesančnej freskovej výzdobe, najmä legendárnej maľbe na strope od Michelangela. Kaplnka sa využívala a stále využíva najmä na konkláve (prvýkrát sa konalo v roku 1492), keď sa volí nový pápež.
Nesmieme zabudnúť ani na Vatikánske múzeá, ktoré zhromažďujú zaujímavé umelecké a iné predmety. Územie Vatikánu je ohraničené múrmi, ale prístup je voľný a neexistujú tu žiadne hranice. Rovnako aj mena je jednotná s Talianskom, euro (predtým líra).
Vatikán je zaujímavým miestom na návštevu nielen pre veriacich kresťanov, ale aj pre tých, ktorí sa zaujímajú o históriu, umenie a architektúru.





























































