Vodopády Iguazú

Na hraniciach Argentíny a Brazílie sa rozkladá prírodný park, ktorého súčasťou sú veľkolepé vodopády Foz de Iguazú nachádzajúce sa na rovnomennej rieke. Tie predstavujú jednu z najúchvatnejších prírodných scenérií na svete a zároveň sa stali najväčšou turistickou atrakciou v oboch krajinách.

Vodopády sú napájané riekou Iguazú, ktorá pramení neďaleko pobrežia Atlantického oceánu, v brazílskom pohorí Serra do Mar, v nadmorskej výške 1300 metrov. Rieka v niektorých miestach dosahuje šírku až 1500 metrov a z horskej oblasti spadá viac ako 500 km do vnútrozemia. Následne vyúsťuje v blízkosti miest Foz do Iguaçu v Brazílii, Ciudad del Este v Paraguaji a Puerto Iguazú v Argentíne do rieky Paraná.

Pred viac ako 135 miliónmi rokmi vznikla na ploche okolo 1 milióna štvorcových kilometrov obrovská lávová plošina. Trhlinami z vnútra zeme z nej potom vyvrela láva, ale vulkány nikdy nevznikli. Dnes túto plošinu pretína mohutná rieka Iguazú, ktorá nechala vzniknúť mohutné vodopády, ktoré svojou šírkou 4 krát predbehnú slávne Niagarské vodopády v Spojených štátoch amerických. Voda padá z vulkanickej náhornej roviny v niekoľkých stupňoch.

Zemská trhlina, na ktorej sa vodopády nachádzajú, je dlhá 2,7 km a počas obdobia dažďov sa cez ňu valí až 6500 metrov kubických vody. Celkovo je vodná masa zostavená z 270 samostatných vodopádov, ktoré pri určitom pohľade vytvárajú zaujímavé polkruhové panorámy. Najvyšší Spojený vodopád sa rúti z výšky 85 metrov do prielomu známeho ako “Diablov pažerák”. Z argentínskej strany vedie až k jeho okraju chodník, odkiaľ môžete túto ohromnú vodnú stenu nerušene pozorovať. Na vyhliadkové miesto Diablov pažerák sa môžete nechať vyviezť aj malým pralesným vláčikom.

Početné ramená rieky Iguazú sa prepletajú medzi ostrovmi a ostrovčekmi, ktoré tu vznikli pred mnohými miliónmi rokov uvoľnením a následným odlomením lávy. Dnes ležia pod hučiacimi vodopádmi a predstavujú akúsi vyvýšeninu uprostred divokých vôd. Pod vodopádmi vedie medzi Argentínou a Brazíliou most. Ak sa po ňom vydáte, dostanete sa k vodopádom doslova na dosah ruky. Oblasť je však pretkaná početnými turistickými chodníkmi vinúcimi sa pozdĺž brehu, ale preskúmať ju môžete aj na člnoch.

Väčšia časť vodopádu – asi 2 km v polkruhu pripadá Argentíne, ale najlepšie vyhliadkové miesta nájdete na strane brazílskej. Ten najúchvatnejší pohľad sa naskytá pri západe slnka. Tunajšie životné prostredie je silne späté s neustálou vlhkosťou a trieštením vody z kaskád. Tento relatívne izolovaný biotop býva nazývaný ako “Kopawald” a to podľa stromu “Copaifera”, ktorý žiari medeným odtieňom.

Národný park Iguazú má rozlohu okolo 1000 km štvorcových a ako na argentínskej, tak i na brazílskej strane ochraňuje vzácne pralesné prostredie. Neporušený a človekom nedotknutý prales tak ukrýva veľa kvetín, machov a pestrofarebných motýľov. Jedným z najpozoruhodnejších stromov v pralese je „jacaranda“, ktorý dosahuje až 40 metrov výšku a priemer jeho kmeňa je až 1,6 metra. Celkom sa tu vyskytuje okolo 2000 rôznych rastlinných druhov, ako napríklad liany a mnoho popínavých rastlín. Botanici tu napočítali dokonca viac ako 60 druhov orchideí a tiež početné bromélie. Medzi kameňmi rastie bujná tráva paspalum.

Park sa stal zároveň domovom a útočiskom mnohých živočíchov, celkovo bolo napočítaných 68 druhov cicavcov, 422 druhov vtákov, 38 druhov plazov a 18 druhov obojživelníkov. Žije tu mnoho vzácnych či dokonca ohrozených zvierat, ako napríklad vydra brazílska, jaguár, ocelot, tapír juhoamerický, medveď hnedý, zmija laplatská, mýval rakožravý či juhoamerické koati. Zahliadnuť môžete tiež diviaky a jelene. Najrozšírenejším vtákom je juhoamerický dažďovník, ale početné zastúpenie tu majú tukany, pestrofarebné papagáje, ďatle a maličké kolibríky. Vyskytuje sa tu tiež druh lastovičiek, ktorý hniezdi na skalných výčnelkoch medzi hučiacimi prúdmi vody.

Z tohto paranéského typu pralesa sa v Brazílii a Paraguaji zachovalo už len okolo 5 až 10%. Jedná sa o subtropický dažďový les, ktorý okrem veľkého množstva živočíšnych a rastlinných druhov uchováva niekoľko vegetačných pásiem. Nájdete tu preto ako 30 metrov vysoké stromy, tak aj stredne veľké stromy, kríky aj pásmo bylín. Vďaka unikátnym vlastnostiam a svojej jedinečnosti bol park spoločne s vodopádmi a okolitou krajinou v roku 1986 zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Najvhodnejšou dobou pre návštevu tohto národného parku je obdobie augusta až novembra, počas decembra a januára sa teploty totiž pohybujú od 26 až do 42 ° C. V júli je síce chladnejšie, ale zase sa tu častejšie vyskytujú hmly. Turisti môžu v okolí parku využiť možnosť ubytovania v hoteloch všetkých kategórií, v turistických ubytovniach alebo dokonca kempoch. Neďaleko vodopádov sa nachádza mestečko Puerto Iguazú, kde môžete navštíviť múzeum, ktoré vám dá potrebné a zaujímavé informácie o pôvode hornín, flóre a faune. Asi 12 km od vodopádov sa v pralese nachádza tzv. Vtáči park, kde môžete pozorovať mnoho zaujímavých a raritných druhov rôznofarebných vtákov v ich prirodzenom prostredí.