You dont have javascript enabled! Please enable it! Opustená železničná stanica premenená na veľkolepý hotel

Opustená železničná stanica premenená na veľkolepý hotel

Avatar Juraj | 19 októbra, 2023

Prečítajte si, ako sa opustená železničná stanica premení na veľkolepý hotel.

Na pozadí zasnežených Pyrenejí, hlboko v aragónskom údolí, sa nachádza impozantná, nádherná budova. Vitajte na stanici Canfranc, kedysi opustenej železničnej stanici, dnes luxusnom hoteli.

Stanica Canfranc bola otvorená ako honosný železničný uzol v roku 1928, pričom slávnostného otvorenia sa zúčastnil španielsky kráľ aj prezident Francúzskej republiky; hotel sa nachádza v Španielsku, ale neďaleko francúzskych hraníc.

Počas druhej svetovej vojny bol Canfranc svedkom zatýkania, špionáže a obchodovania so zlatom. Stanica bola do roku 1970 zatvorená.

Stanica bola celé desaťročia zatvorená a chátrala, až kým sa nezačali práce na premene stále krásnej, ale dlho zanedbávanej budovy na hotel prevádzkovaný hotelovou skupinou Barcelo. Po rokoch regenerácie privítala stanica Canfranc svojich prvých hostí v januári tohto roku.

Milovníci železníc a histórie majú oficiálne novú destináciu na svojom zozname, zatiaľ čo starosta Canfrancu Fernando Sánchez Morales hovorí, že miestni obyvatelia privítali otvorenie „s nadšením“.

„Sme veľmi spokojní, že stanica je opäť živá a žiarivá,“ hovorí Sánchez Morales pre Travelista.sk.

Fotografia haly na predaj cestovných lístkov na stanici Canfranc z roku 2005.
Fotografia haly na predaj cestovných lístkov na stanici Canfranc z roku 2005.

Pohľad architekta

Už ako zrúcanina priťahoval Canfranc návštevníkov. Na stanicu, ktorú navrhol španielsky architekt Fernando Ramirez de Dampierre, sa hrnuli fotografi, ktorí chceli zachytiť zabudnutý kúsok európskej železničnej histórie.

Tí, ktorí nachádzajú krásu v opustených budovách, by mohli povedať, že budova hotela bola v tom strašidelnom a schátranom stave oveľa príťažlivejšia.

Stanica Canfranc však po revitalizácii vyzerá veľkolepo a už teraz láka hotelových hostí.

Redakcia Travelista si v ňom preto dohodla stretnutie hneď s niekoľkými ľuďmi. Naším prvým hosťom sme sa stretli ako inak, než pred samotnou a musíme povedať veľkolepo pôsobiacou budovou hotela. Nebol to nikto iný ako známy architekt Thomas O’Hare.

Architekt Thomas O’Hare prvýkrát narazil na stanicu Canfranc náhodou pred niekoľkými rokmi. Keď zistil, že opustený železničný uzol sa má stať hotelom, prisľúbil, že sa sem po dokončení vráti.

Dnes je O’Hare, ktorý žije v Belfaste v Severnom Írsku, so svojou rodinou na dovolenke v tomto hoteli.

„Exteriér je veľmi veľkolepý a určite vyvoláva dojem cestovania z inej doby,“ hovorí O’Hare pre náš portál.

Rodina O’Harových trávi dovolenku užívaním si oddychu a nasáva históriu tohto miesta, ale už teraz sa vraj tešia, keď sem prídu tentokrát za lyžovaním v Candanchu, jednom z najstarších lyžiarskych stredísk v Španielsku, ktoré s hotelom susedí.

Aktuálna fotografia zmenenej vstupnej haly, ktorá slúži ako hotelová lobby.
Aktuálna fotografia zmenenej vstupnej haly, ktorá slúži ako hotelová lobby.

Búrlivá história

Vzhľadom na hraničnú polohu sa vlastníctvo stanice Canfranc pôvodne delilo medzi Francúzsko a Španielsko. V súčasnosti ju vlastní miestna aragónska vláda v Španielsku, ktorá spolupracovala na procese regenerácie hotela so skupinou Barcelo Hotel Group.

Stanica Canfranc zohrávala aktívnu úlohu počas druhej svetovej vojny a bola svedkom momentov nádeje aj zúfalstva.

Pred obsadením obce Canfranc nacistami fungovala stanica ako brána na slobodu pre niektorých európskych Židov, ktorí boli prenasledovaní nemeckým režimom.

Ramón Javier Campo Fraile, autor projektu heraldo.es/canfranc, ktorý v roku 2003 získal cenu Premio Nacional de Periodismo Digital journalism, v roku 2017 hovoril o histórii Canfrancu.

„V prvých rokoch svetovej vojny, v rokoch 1940 až 1942, tisíce Židov utekali vlakom z Canfrancu do Lisabonu a Spojených štátov,“ povedal.

Medzi tými, ktorí z Canfrancu utiekli vlakom, boli podľa Campo Fraile aj maliari Max Ernst, ktorý však nebol Žid, a Marc Chagall. Cez stanicu prechádzala aj americká zabávačka Josephine Bakerová.

Z Canfrancu cestovali vlakom špióni, ktorí sa chceli pripojiť k protinacistickému francúzskemu odboju a odovzdávať správy spojeneckým krajinám.

„Využívali ho aj spojenci, ktorí prostredníctvom špionážnej siete odovzdávali informácie Francúzsku a Španielsku,“ povedal v roku 2017 starosta Sánchez Morales.

Nacisti však obec Canfranc obsadili v novembri 1942 a kontrolu si udržali až do júna 1944.

Útek cez Canfranc sa stal ťažším a stanica sa stala miestom mnohých zatýkaní. Canfranc bol jedinou španielskou obcou, ktorú nacisti obsadili – a režim dal o sebe vedieť. Campo Fraile uviedol, že viac ako 300 ľudí bolo zatknutých na úteku smerom na Lisabon v Portugalsku a poslaných do väzníc po celom Španielsku.

„Nemci kontrolovali obchod so zlatom [a volfrámom] a zvesili aj francúzsku vlajku.“ Povesti o nacistickom obchodovaní so zlatom cez stanicu Canfranc sa šírili už roky, ale potvrdili sa až v roku 2000. Campo Fraile povedal, že miestny vodič autobusu našiel dôkazy, ktoré odhalili, že „v rokoch 1942 až 1943 prešlo stanicou 86 ton nacistického zlata“.

„V európskych a amerických archívoch sme našli ďalšie dokumenty, ktoré dokazujú, že cez oblasť prešlo viac ako 100 ton zlata,“ povedal.

Tento obrázok zachytáva pôvodné otvorenie stanice Canfranc v júli 1928.
Tento obrázok zachytáva pôvodné otvorenie stanice Canfranc v júli 1928.

Starostlivá renovácia

Nová podoba stanice Canfranc má za cieľ oceniť a zachovať históriu stanice a zároveň začať novú kapitolu stanice a celého regiónu.

María Bellosta, manažérka hotela Canfranc, pre náš portál uviedla, že „osobitná pozornosť bola venovaná každému detailu“ projektu obnovy. Dodala, že bolo dôležité, aby sa „nestratila ani štipka z jej osobnosti a obrovského dedičstva“.

S týmto „obrovským dedičstvom“ prišla aj „obrovská výzva“, ako hovorí Bellosta. Budova z roku 1928 sa musela prispôsobiť štandardom a luxusu moderného hotela bez toho, aby stratila svoj historický charakter.

„Chceli sme zachovať jej DNA ako aj medzinárodného železničného ducha,“ hovorí Bellosta.

Dizajn hotelového interiéru, ktorý je dielom madridského dizajnérskeho štúdia ILMIODESIGN, má prostredníctvom látok, dekorácií a uniforiem personálu evokovať 20. roky minulého storočia. Dizajn zahŕňa aj špecifické narážky na to, čo Bellosta nazýva „historickým, kultúrnym a spoločenským dedičstvom Canfrancu a jeho úlohy, ktoré zohrával počas 20. storočia“.

Farby a tóny evokujú prírodnú, hornatú krajinu, ktorá hotel obklopuje. V hoteli je 104 izieb vrátane štyroch apartmánov. K dispozícii je wellness centrum vrátane bazénu a troch reštaurácií. V priestoroch, ktoré kedysi slúžili ako staničná hala, je teraz hotelová recepcia.

Architekt Thomas O’Hare chváli „vkusnú“ premenu staničnej haly na hotelovú recepciu.

„Izby, bar a reštaurácia sa nesú v duchu moderného interiéru s výrazným odkazom na históriu železničnej dopravy,“ hovorí.

Hlavnou výčitkou je podľa O’Hareho extra poplatok 15 eur na hosťa za používanie hotelového bazéna a navyše, nádherná poloha hotela Canfranc na úbočí hôr znamená, že nemá veľký areál.

Navrhuje, že hotelu by prospela výstava s podrobnými informáciami o histórii stanice Canfranc, hoci jedným dychom dodáva, že personál má o tejto téme veľmi dobré znalosti.

Zrekonštruovaný interiér má evokovať 20. roky minulého storočia a zároveň odkazovať na prírodnú panorámu, ktorá hotel obklopuje.
Zrekonštruovaný interiér má evokovať 20. roky minulého storočia a zároveň odkazovať na prírodnú panorámu, ktorá hotel obklopuje.

Nová kapitola

Keď bol Canfranc zrúcaninou, bol magnetom pre profesionálnych aj amatérskych fotografov, ktorí chceli zachytiť atmosféru tejto strašidelnej zrúcaniny.

Bellosta naznačuje, že po obnove majú títo fotografi „nielen tú česť zvečniť ju svojimi fotoaparátmi po pôsobivej rekonštrukcii, ale aj zostať a vychutnať si dobré jedlo“.

Starosta Sánchez Morales zasa hovorí, že je „veľmi spokojný“ s tým, ako je v celom hoteli evokovaná „história stanice a železničné prostredie“.

„Dúfame, že to bude znamenať zviditeľnenie Canfrancu ako turistickej destinácie,“ hovorí starosta Canfrancu Fernando Sánchez Morales

Fotogaléria


  • ©2012-2024 Juraj Ilavský – Darcstudio, Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava-Rača, IČO: 55188231
  • Kontakt