Memfis

Neďaleko Káhiry sa nad dedinou Mit Rahina rozkladajú pozostatky starodávneho mesta Memfis, ktoré bolo už 4000 rokov pred založením dnešnej metropoly hlavným mestom Egypta. Išlo takisto o jedno z najväčších miest celého starovekého sveta. Do dnešných dní sa z neho zachovali len nepatrné pozostatky, ktoré sú k videniu v múzeu pod holým nebom.

Memfis (niekedy tiež Memphis) leží 25 km od Káhiry, preto sa stáva obľúbeným miestom výletov z hlavného mesta. Pozostatky mesta sú obklopené palmovým hájom. Nenájdete tu veľa pamiatok, pretože veľká časť mesta, rovnako tak ako pyramídy v Gíze, padla za obeť vykradačom hrobov a zlodejom stavebného materiálu. Pamiatky, ktoré sa však podarilo dochovať, sú veľmi cenné, a preto Memfis rozhodne stojí za návštevu.

Bývalé hlavné mesto Egypta bolo založené faraónom Menim okolo roku 3000 pred Kristom, nedlho po zjednotení Horného a Dolného Egypta. Názov mesta bol odvodený od slov Men-efier, teda „Dokonalosť je večná“. Potom, čo sa v období Novej ríše stali hlavným mestom Théby, zostal Memfis dôležitým správnym a náboženským centrom. Keď v roku 641 nášho letopočtu dobyli Egypt armády generála Arab el-Asa, bolo už mesto na začiatku úpadku. Prví dobyvatelia aj ich nasledovníci využívali staroveký Memfis ako kameňolom a odvážali z neho materiál na výstavbu nového hlavného mesta – dnešnej Káhiry. Pôvodne nádherné stavby tak boli kameň po kameni rozobrané.

Každoročne boli pozostatky mesta pochovávané ďalšími a ďalšími nánosmi bahna, ktoré prinášal Níl po záplavách. Skazu mesta potom dovŕšili kresťania a Arabi. Z Memfidy sa nakoniec stala len nerovná plošina tvorená naplaveninami, na ktorej rástli palmy a vznikali ďalšie dediny. Práve prítomnosť týchto dedín a tiež vysoká hladina podzemnej vody, za ktorú mohla výstavba asuánskej priehrady na Níle, spôsobili, že v týchto miestach nikdy nemohli prebiehať žiadne archeologické vykopávky. Až po niekoľkých desaťročiach kopáči počas hĺbenia drenážnej priekopy okolo nového domu narazili na masívny kameň. Išlo o stavebný blok alebo fragment zo starovekej sochy. Bolo zistené, že mesto tvorilo niekoľko chrámov. Najvýznamnejší bol s najväčšou pravdepodobnosťou chrám Hur-ka-Ptah (Chrám tvorivej sily Ptaha) situovaný v centre.

Dnes už sa môžeme len dohadovať, koľko cenných pamiatok sa v minulosti z Memfisu stratilo, bolo rozkradnutých alebo zničených. Niektoré z dochovaných Memfiských nálezov sú dnes uložené v miestnom malom múzeu. Návštevníci môžu obdivovať zvyšky sfingy z alabastru, ktorá kedysi strážila jeden z miestnych chrámov. Ten však zmizol v nenávratne. Ide o najväčšiu alabastrovú sochu sfingy, aká kedy bola nájdená. Váži úctyhodných 80 ton! Ďalšími pamiatkami uloženými v múzeu sú stéla pochádzajúca z čias vlády faraóna Apriesa z 26. dynastie, kamenné bloky z doby Ramessa II. a podivná ponurá stavba, na ktorej nádvorí stojí v piesku obria kamenná socha. Len tak málo sa podarilo dochovať zo slávneho Memfisu – prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta.

Tou najcennejšou pamiatkou, ktorá bola na mieste starodávneho Memfisu objavená, je kolosálna socha Ramzesa II. K jej objaveniu došlo v roku 1820 a okamžite zatienila všetky ostatné exponáty, ktoré boli v týchto miestach kedy nájdené. Torzo obrovskej sochy egyptského kráľa, ktorá by stojaca dosahovala výšku päťposchodového domu, je položená na chrbte a vystavená aj v miestnom múzeu. Socha Ramzesa, ktorému chýba paža ľavej ruky, nebola už nikdy postavená. Pavilón, v ktorom je socha umiestnená, bol vybudovaný okolo nej tak, aby zostalo ešte dostatok miesta pre divákov.

V záhrade múzea je umiestnených niekoľko sôch Ramesse II., kráľa, ktorý sa vyžíval v stavbe svojich sôch v nadživotnej veľkosti. Boli nájdené na celom území Egypta. Vzhľadom k tomu, že vykopávky v Memfise stále pokračujú, darí sa o tomto zmiznutom meste získavať stále viac nových informácií.

Nuweiba

Na Sinajskom polostrove sa na pobreží Akabského zálivu rozkladá egyptské prímorské letovisko Nuweiba. Od ostatných letovísk, ktoré sú obmývané vodami Červeného mora, sa Nuweiba líši predovšetkým tým, že sa nepreslávila ako potápačský raj, ale predovšetkým ako destinácia určená pre ničnerobenie a relaxáciu na rozľahlých piesočnatých plážach.

Pôvodne bola Nuweiba len beduínskou dedinou, ktorá v čase izraelskej okupácie Sinajského polostrova, po tzv. Šesťdňovej vojne, slúžila ako vojenská základňa. Izraelčania ju premenovali na Neviot. Akonáhle sa Nuweiba vrátila pod egyptskú nadvládu, bol v nej vybudovaný dôležitý prístav, ktorý dnes zabezpečuje lodné spojenie predovšetkým s jordánskou Akabou.

Samotná Nuweiba sa začala budovať v 80. rokoch minulého storočia, ale bola najpomalšie sa rozvíjajúcou turistickou oblasťou na pobreží južného Sinaja. Napriek tomu sa stala obľúbenou destináciou predovšetkým nezávislých cestovateľov, ktorí oceňovali jej strategickú polohu aj prírodné krásy, ktorými oplýva. Vtedy tu existovali len rodinné penzióny, malé hotelíky a kempy, ktoré poskytovali lacné a jednoduché ubytovanie. Nakoniec potenciál tunajších prekrásnych panenských pláží objavili zahraniční investori, ktorí začali s výstavbou luxusných hotelov pre náročnú klientelu.

Majitelia doterajších ubytovacích zariadení tak nemali šancu súperiť o klientov so svetoznámymi hotelovými reťazcami, ktoré prostredníctvom cestovných kancelárií ponúkajú pobyty za neprekonateľné ceny. Najobľúbenejším a najluxusnejším hotelom je Hilton Coral Reef, ktorý sa pýši nádhernou tropickou záhradou a plážou s pozvoľným vstupom do mora. Napriek tomu si rodinné hotelíky svojich klientov našli. Dodnes sem totiž radi jazdia tzv. Backpackers a študenti, ktorí dávajú prednosť lacnejšiemu ubytovaniu, kde si navyše môžu viac vychutnať orientálnu atmosféru. Asi jeden kilometer od centra Nuweiby je mestečko Tarabini, kde nájdete kemp vystavaný v beduínskom štýle, ktorý ponúka chatky na prenájom.

Dnešná Nuweiba je skvelou základňou pre tých, ktorí sa chcú venovať najrôznejším druhom vodných športov, ako je napríklad windsurfing, jazda na vodných lyžiach, plachtenie alebo plávanie. Aj keď tu nie sú práve ideálne podmienky pre potápanie a pozorovanie podmorského života, nemusíte sa báť, že by ste boli o túto nádheru ochudobnení. Ak sa vydáte ďalej pozdĺž pobrežia, dorazíte do oblasti, kde sa iste koraly nachádzajú. Tiež si môžete najať loďku, ktorá vás zavezie ku koralom na otvorenom mori.

Ak patríte k milovníkom bujarého nočného života, budete v Nuweibe sklamaní. Nie je tu žiadne centrum s barmi a diskotékami. Tu je nutné vystačiť si so zázemím hotela a jeho animátorskými programami. Naopak ľudia milujúci pokojné prechádzky pozdĺž pobrežia budú nadšení. Pozdĺž pláží nájdete tiež príjemné vonkajšie reštaurácie zariadené v beduínskom štýle. Typické koberce a vankúše priamo nabádajú na oddych a relaxáciu arabským spôsobom.

V Nuweibe sa nachádza aj malý prístav, kam každý deň pripláva len niekoľko málo výletných lodí, ktoré sú spestrením hlavne pre malé deti. K významným pamiatkam v blízkosti letoviska patrí hrad Nuweiba z roku 1893. V súčasnej dobe usiluje o zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Poloha Nuweiby je ideálna pre návštevu mnohých zaujímavých miest na Sinaji, ako je napríklad Mojžišova hora alebo kláštor svätej Kataríny. Vyraziť môžete tiež do izraelského Jeruzalema či jordánskej Petry.

Potápanie v Nuweibe

Nuweiba, pôvodne beduínske mestečko, ktoré v Šesťdňovej vojne slúžilo čoby vojenská základňa, leží pod horami Sinajskej púšte asi v polovici cesty medzi Dahabom a Tabou. Teraz je tu prístav, ktorý zabezpečuje predovšetkým spojenie s jordánskym mestom Akaba. Mesto je rozdelené na dve časti. Severnú oblasť tvorí miestne obyvateľstvo, južná slúži predovšetkým turistom. Aj tu sa nachádza niekoľko potápačských centier. Návštevníci, ktorí túžia po mieste s menším turistickým ruchom, by určite mali zavítať práve sem. Mesto je ešte stále pomerne malé a aj počty návštevníkov patrí k nižším.

Pipeline – Útes vzdialený asi 1 kilometer od prístavu. Pretože na samotný útes je veľmi dobrý prístup z pláže, je to výborné miesto pre začiatočníkov. Skúsenejší potápači môžu pri starej bóji zostúpiť až do hĺbky 33 m a plávať naspäť k brehu. Podmorské hlbiny sú spestrené o dva umelé útvary. Ide o násosky odsoľovacej stanice, ktorú vybudoval Izrael. Stanica však nebola nikdy sprevádzkovaná. Teraz sa stala domovom pre koraly a rohovitky.

Al Ma’agana / El Magena – Lokalita vzdialená hodinu a pol od Nuweiby, ktorá je známa predovšetkým hojným výskytom morských koníkov.

Ras Shetan / Ras Shaitan – Plávanie podmorským kaňonom pripomína plavbu medzi horami a je určite úchvatným zážitkom.

Um Um Raicher – Miesto vzdialené necelých 5 km od Nuweiby prekypujúci pestrým podmorským životom.

Philae

Chrám na ostrove Philae zaradí do svojho programu určite väčšina návštevníkov prichádzajúcich do Asuánu. Philae je latinský názov chrámu ležiaceho na dávnej hranici medzi Egyptom a Núbiou. Chrámový komplex na nílskom ostrove zasvätený bohyni Eset je vskutku asi najromantickejší zo všetkých egyptských monumentov.

Bujne zarastený ostrov Philae, veľkolepo zasadený v prvom katarakte, lákal romantických cestovateľov Egyptom 19. storočia, ale od vybudovanie prvej Asuánskej priehrady sa nachádza väčšinu roka pod vodou. Egypťania nazývali ostrov „ostrov času (boha Ra)“, pretože sa domnievali, že na tomto mieste bol znovu stvorený prapôvodný svet, v ktorom boh slnka vládol na zemi.

Na susednom ostrove Biga sa nachádzal Abaten čiže „čistý pahorok“, jeden z mnohých Usirových hrobov, ktoré sa nachádzali po celej krajine. Cesta k nemu viedla malým chrámom, ktorý bol obrátený smerom k Philae. Architektonickým centrom Philae bol Esetin chrám, a tak každý z najvýznamnejšieho páru bohov mal svoj ostrov.

Ako miesto pre svoje staviteľské plány si Pilak vybral už kráľ Taharka (7. stor. p. n. l.), najväčšie architektonické aktivity však ostrov zažil až za vlády Ptolemájovcov a to predovšetkým Ptolemaia II. (3. stor. p. n. l.), ktorý nechal postaviť svätyňu bohyne Isis a južnú časť chrámu mammisi (chrámu jej narodenia).

Po vzniku rímskej nadvlády nad Egyptom po roku 30 p. n. l. sa na ďalšej výstavbe chrámov na ostrove Pilak podieľali aj rímski cisári Augustus a Tiberius, ďalej potom Claudius, Trajan, Hadrián, Antonius Pius a ďalší. Po roku 640 n. l. sa však po ovládnutí Egypta Arabmi, na ostrove Pilak zastavil čas a kňazov aj obyvateľstvo ostrova bolo vyhnané. Život na ostrove opäť prebudila až Napoleonova výprava, ktorá Philae znovuobjavila niekedy v roku 1799.

Philae prežila svoje zabudnutie a po storočiach sa stala lákavým cieľom pre množstvo návštevníkov. Nad jej ďalším osudom sa roku 1902, kedy bola dostavaná stará Asuánska priehrada, objavil otáznik, ktorý sa v roku 1912 a 1930 zmenil na náhrobok, lebo v týchto rokoch bola zvýšená hrádza priehrady a voda nádrže stúpla natoľko, že sa preliala cez ostrov a zatopila z väčšej časti chrámy na ostrove. Keď bola postavená Veľká priehrada, boli jeho chrámy rozobrané a znovu postavené na blízkom ostrove Agilkia. V roku 1975 sa chrám začal kúsok po kúsku rozoberať a jeho jednotlivé časti prenášať na obrovskú kamennú skládku v Šellále.

Agilkia bola však vyššia a užšia než pôvodná Philae a tak bola jej výška zrezávaná a prebytočným materiálom bol ostrov rozšírený. Na jar roku 1977, po všetkých povrchových úpravách bol chrám, ako veľká obria skládačka dávaný do svojej pôvodnej podoby. Pred opätovným zložením bolo zreštaurovaných na 5 tisíc blokov a odstránené niektoré nevhodné úpravy z dôb minulých. V auguste 1979 bolo dielo dokončené a v marci 1980 sprístupnené verejnosti.

Chrámy na ostrove Philae dosiahli svoj najväčší rozkvet v ptolemaiovskom období, kedy boli hlavným kultovým centrom bohyne Eset. Kult Esety bol tak silný, že sa chrámy využívali ako posledné pohanské kultové centra aj v kresťanskom období. K ich oficiálnemu zrušeniu došlo až v roku 550 n. L. Raní kresťania premenili hlavný hypostyl chrámu v kaplnke a na ostrove vystavali ďalšie kostoly – žiadny z nich sa však nezachoval.

Chrám je vyhľadávaným miestom nielen pre egyptológov, ale aj bežných návštevníkov pre mimoriadne umelecky vycibrenú a majstrovskú prepracovanosť. Vstup do hlavného chrámu lemuje sieň kolonády zakončená 18 metrovými vysokými pylónmi. Druhý pylón potom vedie do svätyne bohyne Eset, kde kedysi stávala jej zlatá socha.

Druhou najznámejšou stavbou na ostrove je pôvabný Trajánov kiosk prezývaný Faranova posteľ. Jeho reliéfy zobrazujú cisára Trajána konajúceho obete bohom Eset, Usire a Horovi. Už faraóni sa identifikovali s Horem a Eset ako ich božskou matkou. Eset (božská matka) bola bohyňou žien, sexu a čistoty a jej kult sa rozšíril aj po celom rímskom impériu. K jej pocte sa stavali chrámy dokonca až v Maďarsku. Niektorí vedci sa domnievajú, že kult Panny Márie bol pokusom kresťanstva získať si Esetiných priaznivcov.

Vedľa hlavného chrámu bohyne Esset východne od druhého pylónu sa nachádza malý Hathorin chrám. Zachovali sa z neho iba trosky, ale stále možné rozpoznať dva stĺpy zakončené hlavicou v tvare hlavy Hathor s výraznou rozviatou parochňou. Zvlášť zaujímavá reliéfna výzdoba obsahuje motívy hudby a tanca a tiež trpasličieho boha Bes hrajúceho na harfe.

Jediným možným dopravným prostriedkom na ostrov je vyhliadkový motorový čln a plavba loďou je určite zaujímavým zážitkom. Motorové vyhliadkové lode pristávajú pri starovekom prístave na ostrove Aglikia. Prvou stavbou, okolo ktorej turisti prechádzajú je malý otvorený chrám postavený Nechtnebefom I. Je to najstarší monument na ostrove, z ktorého sa dochovala iba časť vydláždenej plochy a rad stĺpov v zadnej časti areálu.

Určite si nenechajte ujsť atmosféru magického prostredia ostrova v noci, ktoré umocňuje atraktívne predstavenie Zvuk a svetlo, ktoré pozostáva z hodinovej prechádzky po nasvietených ruinách. Za večer sa obvykle konajú tri predstavenia, ale nie je od veci si údaje o predstavenie overiť na recepcii hotela alebo v asuánskej cestovnej kancelárii.

Níl

Z juhu na sever preteká Africkým kontinentom v dĺžke 6671 km rieka Níl. Celkovo jej povodie zaberá rozlohu približne 1 milióna kilometrov štvorcových. Na severe pri ústí do Stredozemného mora sa Níl rozprestiera do vejárovitej delty. Práve táto rieka je už po tisícročia životodarnou tepnou pre obyvateľov Egypta.

Níl pramení na dvoch miestach vo východnej Afrike a obe ramená sa zlievajú v Sudáne. V Egypte tečie rieka takmer rovno – od juhu (Horný Egypt) až do severnej časti krajiny (Dolný Egypt). Iba severne od Chartúmu, hlavného mesta Sudánu, sa kľukatí do tvaru písmena S. Od Asuánu smerom na sever ku Káhire potom vytvára Níl priekopové údolie, ktoré lemuje pás poľnohospodárskej pôdy. Tento pás sa postupne rozširuje až na 19 kilometrov. Táto oblasť je veľmi úrodná a je nazývaná „darom Nílu“.

História Egypta je s Nílom nerozlučne spätá. Pravidelné záplavové cykly Nílu prinášali už v minulosti úrodné nánosy pôdy a dopomohli k rozvoju staroegyptskej civilizácie. Každým rokom od začiatku mája, po silných sezónnych dažďoch na Etiópskej vysočine, začala hladina rieky stúpať. Svojho maxima dosahovala vždy v auguste. V septembri sa potom celé Nílske údolie zaplavilo vodou. Po niekoľkých týždňoch voda opadla a zostala po nej úrodná blatistá náplava, do ktorej mohli roľníci zasievať obilie. Starí Egypťania boli na Níle priamo závislí, využívali ho na zavlažovanie, k zvyšovaniu úrodnosti svojich polí, bol pre nich zásobárňou vody, lovili v ňom ryby a využívali ho tiež ako dopravnú tepnu. Napriek tomu nemali pre Níl žiadny špecifický názov, hovorili mu proste len „iteru“, čo znamená rieka.

Aj dnes je Níl veľmi dôležitý pre hospodárstvo Egypta. V jeho blízkosti žije až 97% obyvateľov krajiny. V roku 1902 bola dokončená prvá priehradná nádrž v Asuáne, čím bolo zabránené pravidelným septembrovým povodniam a tiež suchám panujúcim po zvyšok roka. Navyše bola zväčšená aj oblasť zavlažovaných území. Vďaka eliminácii záplav tak sa dajú zbierať dve úrody obilia v jednom roku. V 70. rokoch 20. storočia bola postavená Vysoká hrádza a Násirova priehrada, vďaka ktorým už môžu ľudia sami regulovať ročné záplavy. Výstavba týchto priehrad však priniesla aj isté negatíva. Vzhľadom na to, že už nedochádza ku každoročným mohutným náplavám úrodnej černozeme, sú stále viac využívaná umelé hnojivá a to vedie k zvyšovaniu salinity pôdy.

Najvhodnejšou oblasťou je delta Nílu ktorá sa rozprestiera severne od Káhiry. Táto bohatá, rovinatá a jasne zelená krajina bola vytvorená riekou Níl, ktorý sa v staroveku rozvetvil do viac ako siedmich ramien. V súčasnosti sú vody Nílu sústredené do dvoch hlavných prúdov, ktorými sú Damiettské rameno na východe a Rosettské rameno na západe. Roľníci v delte Nílu v súčasnosti zberajú úrodu trikrát ročne. Prvá sa zberá bavlna, kukurica, ryža a pšenica. Darí sa tu tiež pestovaniu ovocia i zeleniny. Stretnúť sa tak tu môžete ako s hrozno, tak i s hráškom alebo ďatľami. Najlepšie produkty z tejto časti Egypta sú však vyvážané do zahraničia. Napríklad jahody, ktoré sa v nílskej delte vo veľkom pestujú, na miestnom trhu vôbec nenájdete – všetka úroda smeruje do Európy.

V 60. rokoch 19. storočia začal byť Níl využívaný z hľadiska turistiky. Ako prvý zaviedol plavby po Níle sir Thomas Cook a dodnes sú veľmi obľúbené. Pôvodne sa na plavby po Níle vyrážalo z Káhiry, ale z bezpečnostných dôvodov sa dnes už cez stredný Egypt necestuje. Lode korzujú medzi Luxorom a Asuánom. V Luxore Níl oddeľuje mesto a Východný breh od Údolia kráľov, v Asuáne sa zase rieka pomaly premieňa v Násirovo jazero.

Safaga

Asi 50 kilometrov južne od Hurghady sa na pobreží Červeného mora rozkladá malé turistické stredisko Safaga. Miesto je vyhlásené nádhernými plážami a bohatým podmorským životom. Na svoje si tu prídu predovšetkým turisti, ktorí uprednostňujú pokojný ráz dovolenky.

Safaga rovnako ako iné egyptské pobrežné letoviská bola pôvodne len malou rybárskou dedinkou a svojho ducha si zatiaľ stále uchováva. Safaga je dnes súčasťou rozsiahlej oblasti pobrežia Hurghady, nebolo tu však postavených toľko hotelov, preto tu panuje väčší pokoj. Napriek tomu sa počíta s tým, že v nasledujúcich rokoch miestne hotely naviažu na reťazec hotelov tiahnucich sa na juh od Hurghady cez oblasť Makadi. Zatiaľ sa rozsiahle plány na nejakú väčšiu výstavbu nedarí uskutočňovať.

Aj keď je Safaga zatiaľ pomerne pokojným a nedotknutým miestom, každoročne si získava stále viac priaznivcov. K jej prednostiam patria výborné podmienky pre najrôznejšie vodné športy. Vďaka pravidelným vetrom je ideálnou destináciou pre windsurfing aj kitesurfing a dokonca sa o nej hovorí ako o jednom z najbezpečnejších surferských miest. Pri hoteli Shams Safaga sa na brehu širokej piesočnatej pláže nachádza známy windsurfingový Club Mistral. Na 200 metrov širokom a plytkom úseku mora si môžete nacvičovať štart z vody. Pokiaľ máte radi rýchlu jazdu, usporiadajte si súkromný závod na úžasný ostrov Toubia, ktorý je v skutočnosti piesočným nánosom vzdialeným asi 2 km od brehu. V Safage sa tiež nachádza profesionálna škola výučby na katamaráne Hobbie-Cat, ktorú nájdete tiež na pláži hotela Shams Safaga.

Radi sem prichádzajú tiež milovníci potápania, na ktorých čakajú veľmi zachovalé koralové útesy s bohatým podmorským životom. Turistický ruch zatiaľ stav tunajších koralov nijako nepoznamenal. S kompletnou potápačskou výbavou alebo len tak so šnorchlom je možné pozorovať pestrofarebné rybky pod morskou hladinou. V Safage môžete dokonca uvidieť aj delfíny, murény, perutýnov či dokonca aj menších žralokov.

Tým, čo si chcú len užívať slniečka a ničnerobenia, ponúka Safaga dokonalé a čisté piesočné pláže. Tie sú tu veľmi rozmanité, preto pri výbere dovolenky v tejto lokalite dávajte pozor, aký vstup do mora je práve pri Vašom hoteli. Na mnohých miestach je pozvoľný, čo je skvelé pre rodiny s malými deťmi. Idete trebárs aj 50 metrov do mora a stále máte vodu po kolená. Inde sa však do mora dostanete len cez koraly po móle. Na priestranných plážach býva vždy dostatok slnečníkov a lehátok. Počasie je tu stabilné, obloha po väčšinu času slnečná a bez mrakov. Miestni ľudia hovoria, že tu prší približne dvakrát do roka.

V pokojnej Safage boli vybudované príjemné hotely rôznych kategórií poskytujúce kvalitné služby na úrovni. Hotelové komplexy stoja nielen v mestečku, ale aj na pobreží napríklad 20 km od centra Safagy. Ak však hľadáte rušný život a bujarú nočnú zábavu, potom pre vás Safaga nebude to pravé. Keďže sú tunajšie hotely obklopené doslova púštnou krajinou, tak romantické prechádzky či výlety za zábavou nepripadajú príliš do úvahy. Večer sa tak môžete prejsť akurát malou promenádou s obchodíkmi, reštauráciami a typickými kaviarňami. Inak si musíte vystačiť iba s animačnými programami vo svojom hoteli. Hotely sú si toho vedomé, a preto majú v zásobe veľa športového vybavenia a možností zábavy. Vyskúšať a zahrať si môžete tenis, stolný tenis, squash, minigolf, biliard, beach voleybal, pétanque alebo sa zúčastniť aerobiku na pláži. Rozhodne sa tu nudiť nebudete.

Sahl Hasheesh

Asi 20 kilometrov od najznámejšieho egyptského letoviska Hurghada sa nachádza turistické centrum Sahl Hasheesh, ktorého názov v preklade znamená „zelené údolie“. Ide o jednu z luxusných a veľmi exkluzívnych turistických destinácií, ktoré vznikli len nedávno a preto sa môže pochváliť radom moderných hotelov.

Sahl Hasheesh sa rozkladá okolo jedného z najkrajších zálivov Červeného mora. Celý rezort vznikol len na účely rozvoja turistického ruchu v oblasti a žiadna z budov nie je staršia ako 10 roky. Prvé hotely tu na základe originálneho a dôkladne prepracovaného plánu vyrástli v roku 2007. Tiež do budúcna sa ešte počíta s ďalšou rozsiahlou výstavbou, cieľom je urobiť zo Sahl Hasheesh najväčšie a najluxusnejšie turistické letovisko v celom Egypte. Zatiaľ nie je medzi návštevníkmi príliš známe, teda sem neprúdia turisti v takej miere, ako do vyhlásených egyptských centier, ako je Hurghada, Taba či Sharm El Sheikh. Panuje tu kľud a pohoda. Sahl Hasheesh je tak vhodný pre rodiny s deťmi alebo starších návštevníkov, ktorí si môžu užívať tunajšiu idylickú atmosféru. Rovnako je ideálnym miestom pre romantickú dovolenku vo dvojici, plnú relaxácie i nevšedných zážitkov.

Komfortné hotelové reťazce ponúkajú vynikajúce služby. Návštevníkom sú v letovisku k dispozícii početné reštaurácie s ponukou tradičných i medzinárodných jedál, bary a kaviarne. V Sahl Hasheesh je postarané aj o zábavu, k dispozícii je dokonca komplex kín aj stredisko Serrenia, ktoré patria k najhonosnejším na svete. Kto rád nakupuje, príde si v letovisku na svoje, k dostaniu je tovar všetkého druhu, od tradičných suvenírov a drobných darčekov až po kvalitné a drahé egyptské tovary. Počas budovania letoviska bolo myslené tiež na dostatok zelene a oddychových plôch. Po celodennom kúpaní a ničnerobenie na pláži si tak návštevníci môžu oddýchnuť v niektorej z prekrásnych záhrad, v tieni paliem.

Pobrežie pri Sahl Hasheesh je lemované nádhernými belostnými piesočnými plážami, ktoré obmýva priezračné more azúrovej farby. Pod hladinou sa ukrýva úžasný koralový útes, ktorý je domovom pre pestrofarebné kŕdle rybiek a ďalšie morské živočíchy najrôznejších veľkostí, tvarov a farieb. Niet sa tak čomu diviť, že je táto oblasť vyhľadávaným rajom pre milovníkov potápania, šnorchlovania a vodných športov. Potápanie v Červenom mori je nezabudnuteľným zážitkom, preto neváhajte a zúčastnite sa niektorého z potápačských kurzov pod vedením skúseným inštruktorov.

K letovisku patrí malý prístav, kde môžete sledovať kotviace rybárske i výletné lode. Cez deň to v prístave žije, okrem rybárov sa tu pohybujú tiež turisti chystajúci sa na niektorý z atraktívnych lodných výletov. Večer zhon utícha a vy môžete pozorovať loďky hojdajúce sa na hladine, ktoré sú navyše ožiarené zapadajúcim slnkom. Zo Sahl Hasheesh sa môžete vydať na fakultatívny výlet napríklad do Hurghady alebo do púšte, kde navštívite beduínsku dedinku, prejdete sa na ťave alebo štvorkolke. Toto nové letovisko je skvelou voľbou aj pre všetkých, ktorí radi aktívne trávia dovolenku.