Machu Picchu – omylom odkryté tajomstvo

V Peru snáď nie je iné miesto, ktoré by v ľuďoch budilo väčší úžas a toľko priťahovalo turistov práve ako Machu Picchu. Okúzľuje návštevníkov nielen svojím umiestnením, ale aj precíznosťou inkských staviteľov, ktorí si dali záležať naozaj na každom detaile tohto predkolumbovského kultového mesta.

Machu Picchu dá zabrať

Mesto bolo vystavané z bielej žuly pred zhruba 700 rokmi, približne 400 metrov nad údolím rieky Urubamba. Táto inkská citadela je situovaná vysoko v peruánskych Andách, medzi dvoma špicatými vrcholkami. Leží v nadmorskej výške 2430 metrov, ktorá z netrénovaných Európanov doslova vysáva všetku energiu. Je obklopené tmavo zelenými kopcami porastenými bujnou vegetáciou a v diaľke je možné pozorovať zasnežené vrcholky ľadovcov, ktoré dotvárajú unikátnu kulisu tohto architektonického skvostu Inkov. Ak prídete hneď ráno, vyhnete sa davu návštevníkov a môžete nasávať silnú atmosféru tohto tajuplného mesta.

Rieka Urubamba

Prečo bolo mesto postavené v tak neprístupnom teréne a práve na tomto mieste zostáva pre vedcov a archeológov stále záhadou. Inkovia uctievali Boha Slnka menom Inti a tak sa historici domnievajú, že ľudia chceli byť bližšie svojmu božstvu. Jednou z teórií je, že sa vládca Inka Pachacutec nechal ovplyvniť astronomickými a geografickými zaujímavosťami, ktoré sú s miestom spojené a v polovici 15. storočia tu nechal vybudovať mesto. Okrem toho tu bola aj pôda vhodná na pestovanie najrôznejších plodín, teda sa dalo miesto považovať za ideálne pre život. Vďaka úrodnej pôde aj okolitej rozmanitej krajine sa z Machu Picchu začalo postupne stávať dôležité hospodárske centrum. Veľmi rýchlo tu vyrastali nové chrámy, paláce a v časoch najväčšieho rozkvetu žilo v meste okolo tisícky ľudí. Boli však značne izolovaní od okolitého sveta, preto všetko, čo potrebovali k životu, si museli obstarať sami.

Inkské dielo je o to pozoruhodnejšie, ak si uvedomíme, že všetok materiál na jeho výstavbu sem musel byť dopravený z horských vrcholkov. Žula bola opracovaná bronzovými nástrojmi a vyhladená pieskom, aby do seba jednotlivé kusy dobre zapadali bez akýchkoľvek spojív. Ani dnes, po toľkých storočiach nie je na stavbe viditeľné pôsobenie poveternostných vplyvov ani nijak výrazné opotrebenie. Medzi kameňmi sa vám nepodarí zasunúť ani list papiera – tým sú známe všetky inkské stavby na území Peru.

24. júla roku 1911 – omyl, ktorý zrodil Machu Picchu

Machu Picchu bolo opustené niekedy v 16. storočí a od tej doby len chátralo, až ho nakoniec úplne pohltila okolitá džungľa. Svetlo sveta znovu uzrelo až 24. júla roku 1911, kedy ho objavil americký vedec Hiram Bingham. Dovtedy o meste vedelo len niekoľko miestnych indiánov a osadníkov žijúcich v jeho okolí. Bingham vtedy urobil nevídaný objav, ktorý sa navždy zapísal do histórie i archeológie. Paradoxom však je, že vedec vôbec nehľadal Machu Picchu, ale stratené inkské mesto Vilcabamba, ktoré bolo v minulosti posledným útočiskom Inkov pred nájazdmi španielských dobyvateľov. Bingham bol však presvedčený, že sa jeho expedícia podarila a slávil úspech s teóriou o meste Vilcabamba. Až v 40. rokoch 20. storočia bola jeho teória vyvrátená vedcami, ktorí v Machu Picchu vykonávali rozsiahly archeologický výskum. Nájdené artefakty a odkryté stavby vylúčili, že by išlo o stratenú Vilcabambu.

Hiram Bingham (1875-1956) profesor na Yale University, prieskumník, vedec, ktorý objavil Machu Picchu v Peru 24. júla 1911

O Machu Picchu sa tak začalo hovoriť ako o najzachovalejšom inkskom meste a poľnohospodárskom centre, ktorého úlohou bolo zásobovanie mesta Cusco kukuricou a mnohými ďalšími plodinami. Machu Picchu malo to šťastie, že bolo po mnoho rokov ukryté pod vrstvou kamenia, hliny a okolitej rozmanitej flóry, preto uniklo pozornosti španielskych kolonizátorov.

Cusco

Pre Inkov bolo Slnko všetkým

Medzi najvýznamnejšie stavby mesta patrí Chrám slnka – ide o polkruhovú vežu, pred ktorou sa nachádza veľký balvan. Ten slúžil ako oltár a zároveň označoval vchod do posvätnej jaskyne známej ako Kráľovská hrobka. Keď nastane slnovrat, prechádzajú oknom slnečné lúče a na nočnej oblohe je vidieť súhvezdie Plejád, ktoré sú v inkskej astrológii dôležitým prvkom. Uprostred zrúcanín sa nachádza veľká stavba Chrámu s tromi oknami, ktorý je súčasťou obrovského komplexu rozkladajúceho sa v okolí posvätného nádvoria.

Chrám slnka

Jedným zo šperkov Machu Picchu je kameň Intihuatana, ktorého názov by sa dal preložiť ako „Miesto, kde je pripútané slnko“. Kameň slúžil k náboženskému obradu konanému pri zimnom slnovrate, kedy sa Inkovia snažili zastaviť slnko na jeho dráhe a zabrániť mu, aby zmizlo z oblohy. Intihuatana je obrátený čelom k posvätnému nádvoriu, rieke Urubamba a posvätnému vrcholku Huayana Picchu. Na neho sa môžete ako turista vypraviť po úzkom pešom chodníku, ktorý ide zdolať vytrvalou chôdzou približne za hodinu. Jedinečný panoramatický výhľad na celú oblasť, vrátane rieky Urubamba a vrcholkov okolitých hôr sa vám takisto naskytne, keď vyšplháte na vrchol hory Wayna Picchu dominujúcej mestu.

Chrám mesiaca

Asi 400 metrov pod vrcholom Huayana Picchu odbočuje cestička k tajomnému Chrámu mesiaca. Ak by ste sa k nemu chceli vydať, je dobré si najať sprievodcu. Ide totiž o jaskyňu, kam nevedú obvyklé turistické trasy a musíte počítať s tým, že v tak vysokej nadmorskej výške nie sú výstupy ničím jednoduchým. Ak vytrváte, budete odmenení jednými z najkrajších a najpracnejších inkských reliéfov na Machu Picchu, ktoré poskytujú jasné svedectvo o význame tohto chrámu. V meste nájdete ešte mnoho ďalších zaujímavých stavieb, z ktorých každá mala v minulosti svoj význam a účel. Oplatí sa preto si Machu Picchu prejsť bez náhlenia a vychutnať si každé zákutie.

Ako sa dostať k Machu Picchu

K ruinám sa najlepšie dostanete z Cusca, odkiaľ jazdí vlak do mestečka Machu Picchu Pueblo, predtým známe ako Aguas Calientes. Odtiaľ už jazdia hore k mestu pravidelné autobusy, ale nájdete tu aj početné hotely, reštaurácie a obchody, preto je možné tu zostať aj niekoľko dní. Tí vytrvalejší prichádzajú k zrúcaninám po svetovo preslávenom turistickom chodníku Inca Trail, ktorý prechádza národným parkom Sanctuario Histórico de Machu Picchu a končí práve v zabudnutom meste.

Či už prídete k Machu Picchu odkiaľkoľvek, jeho návšteva vo vás nesporne zanechá jedinečné spomienky. Je tu vidieť nesporné úsilie, aké venovali Inkovia na jeho výstavbu. To tiež svedčí o tom, akú veľkú úctu k nemu mali jeho tvorcovia. Nie nadarmo bolo 7. júla roku 2007 zaradené Machu Picchu na zoznam Nových siedmich divov sveta.