Djerba – Odysseov ostrov

Počas svojich povestných ciest uvidel Odysseus neznámy ostrov. Keďže sa so svojimi námorníkmi plavil už veľmi dlho, potreboval doplniť zásoby a rozhodol sa pristáť pri jeho pobreží. Vyslal skupinku mužov na prieskum a čakal na ich správy, avšak nikto sa nevracal.

Plný obáv ich preto šiel hľadať, a tu na svoje prekvapenie zistil, že námorníci sú v poriadku – len sa nechceli vrátiť. Miestni obyvatelia boli totiž veľmi pohostinní a ponúkli im jedlo, ktoré nazývali „lotos“. To mužov tak očarilo, že už nechceli plávať ďalej. Nakoniec ich musel Odysseus spútať a dostať naspäť na loď násilím …

Čo bolo oným lahodným pokrmom? Jedna z teórií hovorí, že to boli ďatle, ale pravdu už asi nikdy nezistíme. Avšak meno miesta, kde sa námorníkom tak páčilo, je dobre známe:

Djerba

[subscribe_to_unlock_form]Tento ostrov na južnom konci Gabeského zálivu je so svojimi 520 km2 a 120 000 obyvateľmi najväčším v severnej Afrike. Patrí Tunisku a je mostom spojený s jeho pobrežím, ale úplne typické Tunisko to nie je. Má pohnutú históriu, lebo sa tu vystriedala celá rada nájazdníkov a vládcov, od Feničanov cez Kartágincov, Rimanov a ďalšie staroveké národy cez Normánov až k Arabom. Dokladom búrlivých časov sú „menzely“, tradičné domy miestnych obyvateľov, stojace v bezpečnej vzdialenosti od brehu a vyzerajúce ako malé pevnosti. A čo je teda na pobreží? Hotely, hotely a … ešte viac hotelov, hlavne na severovýchode ostrova. Dlhé piesčité pláže a plytké teplé more sem lákajú milovníkov slnenia z mnohých krajín, vrátane Slovenskej a Českej republiky.

Dnes by si veľmi nepochutnali

Ostrov Djerba je dosť vyprahnutý, za rok tu naprší len asi 200 mm zrážok. V piesčitej pôde rastú olivovníky, figy a datle, ktorých kvalita však vďaka suchu nie je moc veľká (aj napriek intenzívnemu zavlažovaniu) a z toho dôvodu sa používajú hlavne ako krmivo pre ťavy. Preto sa dnes nezdá pravdepodobné, že by tak chutili Odysseovým mužom, avšak v staroveku tu mohlo byť podnebie iné a vlhkejšie.

Pretože na pobreží, ako už bolo naznačené, toho nie je veľa k videniu, stojí za to si požičať bicykel alebo moped a vyraziť na prehliadku rovinatého vnútrozemia. Djerba je akousi oázou náboženskej tolerancie. Stojí tu asi 300 mešít, z ktorých niektoré patria vyznávačom zvláštne rannej formy islamu, zvanej Ibadi (Al-Ibadíja). Nie sú to ani šiiti, ani sunniti. Na ostrove sa vyznávači tejto viery udržali, hoci z iných častí Afriky boli vytlačení. Priklonila sa k nej aj väčšina pôvodných obyvateľov, Berberov. Mimochodom, Djerba je jedným z mála miest v Tunisku, kde sa ešte hovorí berbersky, jazykom takmer 3000 rokov starým.

Kostol, mešity aj synagóga

Na Djerbe tiež existuje početná židovská komunita so známou synagógou La Ghriba. Židia tu žijú už od 6. st. pr.n.l. a aj napriek teroristickému útoku v roku 2002 nie sú medzi nimi a miestnymi Berbermi a Arabmi výraznejšie problémy. Naviac Djerbu obýva ešte niekoľko stoviek kresťanov. Môžete preto navštíviť kostol, mešitu aj synagógu.

Interiér synagógy La Ghriba

Interiér synagógy La Ghriba

Interiér synagógy La Ghriba

Jediné srdce Djerby

Najväčším a de facto jediným mestom ostrova je štyridsaťtisícový Houmt Souk („miesto trhu“). Niekoľko tunajších trhovísk je ideálnym miestom na precvičovanie zjednávania a nákupu suvenírov. Typické sú bubienky, vodné fajky, kamene, keramika či trebárs vyrezávané drevené šachy. Obchodníci majú väčšinou výborný odhad na ľudí a už z diaľky na vás volajú po česky. Dámy možno podľahnú a nechajú si na telo henou namaľovať exoticky vyzerajúci obrázok.

Každopádne, ak sa rozhodnete pre dovolenku na Djerbe, nezostávajte uzavretí v hotelových komplexoch. Vydajte sa preskúmať ostrov, alebo aj pevninu, a pokúste spoznať a pochopiť inú kultúru. Určite zistíte, že všade žijú dobrí ľudia, od ktorých sa môžeme veľa priučiť.

Zdroj: Svetadily.cz[/subscribe_to_unlock_form]