You dont have javascript enabled! Please enable it!

Slovinsko – Najobľúbenejšie lokality / 4. časť

Avatar Travelista | 16 marca, 2022

Ďakujeme partnerom portálu:

 
3
Magnolia
1
4
7
9
8
Sirius
6
 

Dnes sme pre Vás pripravili 4. diel seriálu Slovinsko – Najobľúbenejšie lokality, kde sa pozrieme na hlavné mesto krajiny Lubľanu, nakukneme aj do obľúbeného Mariboru, zajdeme do pôvabného mestečka Piran na poloostrove Punta, prejdeme sa rajov jachtárov v Portoroží a svoju cestu ukončíme v jaskyniach v Postojnej…

 


Ľubľana

Slovinské hlavné mesto Ljubljana (slovensky Ľubľana) znamená „milá“. Ljubljana nie je veľká, je menšia ako by sa dalo očakávať od sídla s vládnym a parlamentným palácom, ambasádami a s množstvom bánk a firiem. Slovinská metropola leží na brehoch rieky Ľubľanice na úbočí medzi výbežkami Polhov Gradeca pohoria Posavje priamo v srdci Slovinska.

Údolie široké tisíc metrov tvorí deliacu čiaru medzi úrodnou krajinou na severe a nižšie položenými močiarmi na juhu. Znakom mesta je okrídlený drak. Podľa legendy draka skolil Jáson, ktorý s Argonautmi zablúdil v bažinatej oblasti okolo dnešnej Ľubľane.

História mesta však siaha až ďaleko do doby Rimanov. Kedysi bolo pod názvom Emona centrom provincie Carniola hlavným mestom Napoleonových Illyrských provincií. Hunský kráľ Attila mesto v roku 452 spustošil, v 7. storočí pozostatky sídliska osídlili Slovania. Rod Spanheimovcov založil po roku 1220 pod hradom mesto, ktoré prešlo v druhej polovici 13. storočia do vlastníctva kraňských vojvodov. V roku 1335 prevzali panstvo Habsburgovci a panovali až do konca prvej svetovej vojny. Po skončení 2. svetovej vojny bola Ľubľana 45 rokov hlavným mestom jednej zo 6 členských republík Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie. Od 25. júna 1991 je hlavným mestom slovinského štátu.

V centre hlavného mesta sa nachádzajú všetky dôležité inštitúcie v krajine – parlament, Hospodárska komora, Národná knižnica, Národné múzeum a divadlo, Opera, Filharmónia, veľké kultúrne centrum, Múzeum moderného umenia, súkromné galérie a experimentálne scény. Ak vás zaujíma história, nevynechajte múzeum 20. storočia, ktoré vám ukáže Slovinsko za Rakúska – Uhorska, ako súčasť Juhoslávie aj ako samostatnú krajinu.

Mesto viackrát zažilo zemetrasenie. Tak napríklad ničivé otrasy v šestnástom storočí zapríčinili renováciu mesta v renesančnom štýle. Po katastrofickom zemetrasení roku 1895 potom Ľubľana dostala neoklasicistický a secesný ráz. O Ľubľane sa hovorí, že je „Plečnikova“. To preto, že mesto postihlo na konci 19. storočia zemetrasenie, ktoré zničilo všetko, čo sa len dalo. Preto mal Josip Plečnik dostatok príležitosti využiť svoj talent a navrhnúť novú Ľubľanu podľa svojho.

Často je mesto nazývané malá Praha. Rovnako ako u nás, sa na jej vzhľade podpísal práve architekt Jože Plečnik. V Prahe renovoval za prvej republiky Pražský hrad, v Ľubľane je autorom mnohých stavieb, napríklad interiéru Univerzitnej knižnice. Vytvoril tiež pobrežnú promenádu pri rieke Ľubľanice a prístav Trnovo. K jeho najdôležitejším projektom patrí Tromostovje a atraktívne kultúrne stredisko Křižanke, ktoré sa nachádza v bývalom kláštore západne od Mestského múzea na námestí Trh francoske revolucije. V Křižanke sa v lete konajú tradičné hudobné a divadelné podujatia. Najpôsobivejšie sú akcie v Čertovskom dvore, ktorý je večer nádherne osvetlený.

Tromostovje je unikátna ľubľanská stavba, ktorá je postavená na základoch starého kamenného Špitálskeho mosta z r. 1842. Roku 1931 ho Plečnik doplnil o ďalšie dva menšie mosty, ktoré dnes otvárajú cestu do starého mesta. Niekoľko málo krokov od Tromostovje nájdete kolonádu. Možno sa budete cítiť ako v kúpeľoch. Autorom kolonády je Jože Plečnik a vo vnútri sa nachádzajú stánky so suvenírmi peknými i gýčovitými.

Prešeronovo námestie dostalo meno po najvýznamnejšom slovinskom básnikovi romantizmu Fracetovi Prešerenovi (1800-1849). Jeho pomník na námestí bol odhalený 1905 a je dielom architekta M. Fabianiho a sochára Ivana Zajca. Námestiu dominuje po talianskom štýle zdobená fasáda kostola františkánov, postaveného medzi rokmi 1646 – 1660. Ústredný oltár postavil Francesco Robba r. 1736. Ďalšie charakteristické stavby námestia sú secesné domy „Ura“ a „Centromerkur“.

Na námestí sa skvie katedrála sv. Mikuláša, ktorá bola vybudovaná v roku 1708 podľa plánov rímskeho jezuitu Andrea Pozzy. Katedrála vďačí za svoju slávu iluzionistickým freskám, ktorých autorom je Giuglio Quaglio, sú venované svätému Mikulášovi (1703 – 1705).

Ľubľanský hrad je najviditeľnejšou ľubľanskou pamiatkou, pretože sa týči na kopčeku Grič priamo nad centrom hlavného mesta. Z centrálneho Prešernovho námestia je to maximálne päť minút chôdze k lanovke, ktorá vás na hrad pohodlne vyvezie. Lanovka vás vysadí priamo v hradnom „podzemí“, kde si môžete pozrieť miestnu galériu. Za druhej svetovej vojny bol zničený, preto stratil nádych historického tajomna a ponúka návštevníkom ukážkovú kombináciu modernej betónovej architektúry spolu s kamenistým murivom. Na prvý pohľad trochu bizarné spojenie, ktorým sa ale nenechajte odradiť. Z veže pri hrade je potom krásny výhľad na mesto a okolité kopce.

Mesto je vďaka Ľubľanskej univerzite plné mladých ľudí, ktorí si často krátia voľné chvíle výletmi do zoo, na kopec Rožnik, Šmarna gora či inými výletmi v krásnej okolitej prírode. Na univerzite a troch akadémiách umenia študuje takmer 40 tisíc študentov a dohromady s pouličnými muzikantmi, prepožičiavajú mestu mladistvú a živú atmosféru. Hlavné námestie Ľubľane je obľúbeným miestom stretnutia. Na jeho širokej okrúhlej ploche pozýva na posedenie niekoľko kaviarní, v ktorých je možné pozorovať okolité dianie pri poháriku dobrého slovinského vína. Príjemne sa odpočíva aj v uličkách okolo námestia, v baroch a krčmičkách pozdĺž Ljubljanici.

Najkrajšia tržnica sa nachádza na námestí Vodnikov trh, blízko mosta Trojmostovje, kde sa každé dopoludnie mimo nedele predáva ovocie a zelenina, chlieb a údeniny – nikde nie je lepšia a väčšia ponuka. Kto príde do Ľubľane v nedeľu, zažije na brehu rieky Ľubľanice (Cankarjevo nabrežje) blší trh s nepreberným množstvom starožitností, veteše a čačky, ktoré je možné kúpiť za výhodnú cenu. V centre sa inak nachádza mnoho obchodíkov, obchodíkov, veľkých obchodov a butikov.

 


Maribor

Druhé najväčšie mesto Slovinska – Maribor je vzdialené iba 18 km od hraníc s Rakúskom. Mesto sa rozkladá po oboch stranách rieky Drávy medzi Pohorje a vinicami Slovenskej Gorice, dosahujúcimi až k historickej časti mesta. V meste Maribor sa nachádza veľká železničná križovatka a diaľnica na Záhreb, Ľubľana a Štajerský Hradec. Do čias 1. svetovej vojny žilo v meste mnoho Nemcov, ale po 2. svetovej vojne však museli odísť, takže teraz je mesto rýdzo slovinské.

Mesto pôsobí veľmi mladistvo vďaka veľkému množstvu študentov z univerzity (založené v roku 1961) a navyše tu majú veľmi aktívnu divadelnú a umeleckú scénu, ktorá je známa aj ďaleko za hranicami Slovinska. Pozornosť návštevníkov pútajú v meste organizované zaujímavé kultúrne podujatia ako napríklad najväčší mestský festival, ktorý sa každoročne odohráva na prelome júna a júla v bývalej prístavnej štvrti Lent. Na zahájenie sezóny sa tu krstí pltníci na Dráve a hneď potom nasledujú rušné dva týždne divadla, tanca a hudby nielen na uliciach, ale aj na brehoch rieky.

Z tunajšieho kraja pochádzajú vynikajúce biele vína ako napríklad Vlašský rizling, Rulandské biele, Chardonnay, Muškát alebo Sauvignon. Bolo by hriechom ich neochutnať. Málokto asi vie, že v Maribore nesie najstaršia vínna réva na svete ešte stále svoje plody. Jej vek je odhadovaná na viac ako 400 rokov a stále ešte každoročne zreje. Je to rarita, ktorá je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov. Vchod do Vinagu, najväčšej vínnej pivnice slovinska, je umiestnený vo východnej časti námestia – Trg slobode. Tunelovitá pivnica úctyhodných rozmerov je stará viac ako 200 rokov a jej rozloha je 20 tisíc m2. Je možné v nich skladovať až 7 miliónov litrov vína.

Víno je možné ochutnať aj z kinotéky vodárenskej veže – Vodni stolp. Z horného poschodia vodárenskej veže je veľmi dobrý rozhľad na bývalú židovskú štvrť s vežou a synagógou. Židovská veža bola vybudovaná v roku 1465 ako súčasť mestského opevnenia a teraz slúži ako fotogaléria.

Na západ od mosta cez rieku Drávu sa nachádza bývalá prístavná štvrť Lent. Zreštaurovaná štvrť je veľmi obľúbeným miestom stretávania obyvateľov mesta. Medzi vežami starých hradobných múrov sa nachádza reštaurácia, kaviarne s terasami a galérie. Postranné uličky sú pomenované podľa rôznych remeselníkov, ktorí tu mali dielne – Kožiarska, Mlynárska ulica alebo Mäsiarsky prejazd.

Malý kúsok od rieky severným smerom sa nachádza námestie Slomškov trg. Tomuto námestiu dominuje katedrála, ktorá tvorí duchovné centrum mesta. V priebehu viac ako 800 rokov jej existencie sa jej vzhľad niekoľkokrát zmenil. Bezprostredné okolie chrámu je upravené podľa návrhov Joža Plečnika. Pred kostolom sa nachádza pamätník biskupa Martina Slomšeka, podľa ktorého je námestie pomenované.

Mesto je preslávené okrem iného aj ako kúpeľné stredisko. Na úpätí Pohorja boli objavené pramene s 37 – 44 stupňami Celzia teplou liečivou vodou, ktoré dali vzniknúť „Terme Maribor“. Stojí tu päťhviezdičkový hotel Habakuk s lekárskym a rekreačným strediskom.

História mesta sa datuje od roku 1164, kedy bol prvýkrát spomenutý „hrad v markrabstve“, čo je Marchburch. Z dôvodu ochrany proti výbojným Maďarom bola na návrší pyramídového tvaru zriadená pohraničná pevnosť svätej ríše rímskej národa nemeckého. Osada v roku 1254 dostala mestské právo. Rozkvitala tu úspešne remeselná výroba a obchodné kontakty sa utešene rozrastali cez Korutánsko až do Prahy, na západ do severného Talianska a na juh až k Dubrovníku. V 17. storočí postihol mesto úpadok, neskôr sa z neho opäť stalo zámožné, avšak už bezvýznamné provinčné mestečko v habsburskej ríši.

Mestský hrad na západnej strane námestia Trg slobode nechal v roku 1478 zriadiť cisár Friedrich III. Od roku 1532 až do roku 1938 slúžil ako šľachtické sídlo. Počas storočí na seba vzal podobu mnohých rôznych štýlov. Dnes v ňom sídli vlastivedné múzeum, ktoré ponúka celý rad kuriozít a rarít.

Glavni trg bol predtým najdôležitejším námestím v meste. Jeho skorší význam doteraz pripomínajú radnice, kostol sv. Aloise a pôvabné meštianske domy. V jeho strede sa týči barokový morový stĺp, ktorý bol postavený ako spomienka na vyčíňanie „čiernej smrti“ v roku 1680.

Mnoho mariborských občanov to cez víkend tiahne k trom rybníkom, kde si môžu vo výletnej reštaurácii pochutnať na čerstvej rybbe. V blízkosti mestského parku sa nachádza aj veľké akvárium s exotickými druhmi rýb a tiež terária, v ktorých je možné si prezrieť krokodíly a jaštery.

Kto vyhľadáva skôr samotu, môže vystúpiť na horu Kalváriu s kaplnkou vybudovanou na počesť svätej Barbory (375 m) alebo na pyramídový kopec vysoký 386 m, na ktorom kedysi stával starý Marchburch.

 


Piran

Pôvabné mestečko Piran leží pri Piranskom zálive na polostrove Punta, vybiehajúce západným smerom v úzky mys s majákom. Prímorské mestečko Piran je snáď najpríťažlivejšie a najpozoruhodnejšie slovinské prímorské miesto, zvané slovinské Benátky. Najkrajšie pobrežné mesto Slovinska leží na polostrove, ktorý sa tiahne ďaleko do mora a je oddelený od ostatnej pevniny polkruhovitým reťazcom pevniny.

Svoj vzhľad mesto získalo v benátskej dobe. So svojimi úzkymi uličkami a romantickými námestiami, kostolmi a palácmi je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov. Pôvabnú atmosféru mesta tvorí historická zástavba v benátskom štýle, ktorá bola zachovaná až do dnešných dní.

Pokiaľ chcete mať naozaj nezabudnuteľný zážitok, nezabudnite vystúpiť strmými uličkami k mestským hradbám a vyšplhať na niektorú z opevnených veží a prechádzať sa po hradbách. Výhľad, ktorý sa vám otvorí, na celý Piran a Jadranské more, budete dlho uchovávať vo svojich spomienkach.

Piran má niekoľko pláží na skalnatých miestach okolo Prešernovho pobrežia. Na severnej strane, blízko Punty sú možno o trochu lepší. Alebo si môžete urobiť prechádzku (asi 1 km) k sladkovodnému jazeru Fiesa. Pláže sú tu jedny z najčistejších vôbec.

Uprostred stredovekej spleti uličiek leží Tartiniho námestie, z ktorého sa otvára pohľad na rybársky a jachtársky prístav. Uprostred námestia bola postavená bronzová socha husľového virtuóza a skladateľa Giuseppe Tartiniho. Jeho rodný dom stojí na východnej strane námestia vedľa malého kostola svätého Petra.

Na oválnom Tartiniho námestí upúta niekoľko nádherných budov s architektonickými štýlovými prvkami od obdobia gotiky až po modernu – okrem iného napríklad radnica, justičný palác a pošta. Najkrajší je červený rohový dom, ktorý je pekným príkladom benátskej gotiky – volá sa Benečanka (Benátčanka). Je tu množstvo krásnych starobylých kostolov, nová radnica, vyhliadkové opevnenie z 15. storočia, úzke uličky a na špičke polostrova je moderný maják.

V mieste, kde polostrov Piran naráža na skaliská, stojí kostol svätého Juraja vybudovaný v roku 1637. So svojou vysokou, podľa benátskeho vzoru vytvorenou kampanilou je kostol dominantou siluety mesta. Z terasy pred kostolom je nádherný výhľad na záliv Terst a pevninu za ním. Pri slnečnom počasí je možné rozoznať Julské Alpy a Dolomity.

Môžete sa prejsť po Cankarjevovom nábreží kadiaľ sa dostanete k malému prístavu, pri ktorom stojí Námorné múzeum – Morski Muzej Sergej Mašera. Múzeum je umiestnené v paláci zo 17. storočia. Na hornom poschodí stojí model antickej lode, ktorá pochádza zo 17. storočia. Sú tu aj rôzne zbrane a busty známych osobností, staré fotografie, drevené váhy a pod. Celá budova je prekrásne zdobená – je tu mramorové schodisko, parketové podlahy a kovové zdobenie.

Trg 1 Maja bol v stredoveku centrom Piranu. Tvoria ho barokové budovy s arkádami. Uprostred námestia stojí obrovská cisterna z 18. storočia, v ktorej sa hromadila čerstvá dažďová voda. Ak pôjdete na Tartinijev trg Obzidnú ulicu (najstaršou ulicou v meste) musíte prejsť Dolfinovými bránami.

Pobrežná promenáda vedie pozdĺž výbežku, na ktorom početné kaviarne a reštaurácie s terasami ponúkajú skvelý výhľad na more. Silné obranné hradby oddeľujú staré mesto od juhovýchodnej časti. Na druhej strane ležia zelené vilové štvrte, ktoré prechádzajú takmer hladko do zálivu Fiesa.

Mesto Piran bolo založené v čase gréckej kolonizácie Jadranu. V 2. storočí pred naším letopočtom sa dostalo pod rímsku nadvládu. Prvé písomné zmienky o meste sú zo 7. storočia, kedy patrilo Byzancii. Na konci 12. stor. utvoril Piran spolok s dalmátskym Splitom, dohoda bola ešte raz obnovená roku 1270. V tom čase ovládali Istriu Benátčania a ani Piran nedokázal dlho vzdorovať. Pod nadvládou Benátok zostal až do roku 1797. Potom bol pripojený k Rakúsku, roku 1918 k Taliansku. Počas trvania 2. svetovej vojny bol súčasťou ochrannej zóny B mesta Terstu. Obsadený spojeneckými armádami v rokoch 1945 – 1947. V roku 1954 bol pripojený k Juhoslávii. Celé mesto je chránené ako kultúrna pamiatka.

 


Portorož

Z prevažne turistickej Fiesy s dvoma menšími sladkovodnými jazerami, zarastenými rákosím, sa cez kopec dostanete do Portorože, prímorského turistického a kúpeľného strediska slovinského pobrežia. Preslávené mestečko leží v Piranskom zálive asi 10 km juhozápadne od Koperu.

Pobrežné mesto Portorož je turistickou metropolou, ktorá je veľmi obľúbená vďaka miernej klíme a polohe v závetrí, predovšetkým však 1 km dlhej umelo vytvorenej pláži. V Portoroži sa nachádza aj jachtársky prístav, ktorý je so svojimi viac ako 1 200 kotviskami pravým rajom jachtárov.

Moderné mestečko Portorož je vyhľadávaným rýchlo sa rozvíjajúcim a asi najznámejším slovinským letoviskom, plným zábavy a vyžitia snáď pre každého turistu. Portorož – „Portor Rose“ znamená v preklade „prístav ruží“. Portorož stále vyniká krásnou parkovou úpravou s množstvom kvetov, najmä ruží.

Svetlá piesočnatá pláž v Portoroži je najdlhšou a najkrajšou plážou Slovinska. Sezóna tu začína koncom mája a trvá až do začiatku októbra, keď teplota vody dosahuje ešte stále 20 °C. K pláži patrí aj obrovská nádrž s morskou vodou. Okolo piesočných pláží vyrástli rekreačné a športové objekty, prístavy a kasína. Od roku 1969 sa tu v lete organizujú medzinárodné sochárske stretnutia Forma Viva.

Kto dáva prednosť termálnym kúpeľom, môže využiť bazén hotela LifeClass, v ktorom sú ponúkané okrem iného aj programy wellness so soľnými a bahennými kúpeľmi, bahennými zábalmi a inhaláciami. Uzdravovaním slanou vodou sa zaoberali už v 13. storočí mnísi benediktínskeho kláštora sv. Lovrenca. Pozostatky kláštora sú včlenené do turistického komplexu Bernardin. Tu stoja aj preslávené kúpele Talasoterapija.

Ešte na začiatku 19. storočia bolo mestečko bezvýznamnou rybárskou osadou. Vďaka svojej polohe a výhodným klimatickým podmienkam sa v 30. rokoch 19. storočia začalo rozvíjať v slávnom a obľúbenom kúpeli. Po vojne bol obnovený len jediný hotel v historizujúcom slohu. Nová výstavba sa posunula trochu severnejšie k obci Bernardin, ležiacej medzi starou Portorožou a mysom Bernardin. Tu boli v 60. rokoch 20. storočia postavené hotely aj kúpeľné domy.

Námorné múzeum, ktoré je umiestnené vo Ville San Marco je pobočkou múzea v Pirani. Je tu niekoľko modelov lodí a osobný majetok námorníkov. Pamätihodnosti v Portoroži nehľadajte, za tými si urobte výlet do okolitých letovísk Koper, Izola či Piran.

Z Porzorože sa môžete vydať na okružnú jazdu. Prvá zastávka môže byť mesto Goreli, kde sa v malom etnografickom múzeu Tonina hila môžete zoznámiť s funkciou mlyna na výrobu oleja. Potom, čo prejdete pamiatkovo chráneným mestom Padna s galériou maliara Božidara Jakace, dostanete sa do obce Krkavče, ktorej domy sú zoskupené okolo žiarivo bieleho kostolíka. Ešte krajšia je dedinka Koštabona s 300 obyvateľmi a tromi kostolmi, ktorá vznikla z rímskeho Castrum Bonae a ktorej kamenné domčeky tvoria uzavretý rad.

Odporúčame tiež vydať sa na výlet do niekdajších Sečoveljských salín, ktoré sú v dnešnej dobe chráneným územím s rozlohou 50 tis. m2. Ešte pomerne nedávno sa tu získavala soľ a k salinám patrí Múzeum dobývania soli z mora.

 


Postojna

Postojna je známa predovšetkým ako vstupná brána do jaskynného systému, ktorý vďaka svojej veľkosti a krásy patrí k najzaujímavejším na svete. V Slovinsku sa nachádza hneď niekoľko komplexov, z ktorých najväčším sú Postojenské jaskyne alebo Postojnska Jama. Je to doslova podzemné mesto plné stalaktitov a stalagmitov.

Malé mesto Postojna leží pri bráne Postojna, prírodným priechodom medzi horskými pásmami Javorniki a Hrušicou. Od jeho založenia v stredoveku je dôležitým dopravným uzlom. Tu sa krížili obchodné cesty medzi mestami Ľubľana, Terst a Rijeka.

Jednou z najzaujímavejších slovinských prírodných atrakcií sú bezpochyby jaskyne. V múzeu krasovej oblasti Notranjska sú umiestnené zaujímavé exponáty z geológie, biológie a histórie podzemia. Jaskynný komplex sa začal vytvárať už pred dvoma miliónmi rokov. Jej tvorcom sa stala rieka Pivka, ktorá spoločne s dažďovou vodou presakujúcou vrstvami hornín stvorila tento nádherný pohľad.

Vstup do jaskyne Postojnska jama sa nachádza 1 km severozápadne od mestského centra. Pri vstupe do jaskyne stojí mlyn z 15. storočia, v ktorom je teraz umiestnená galéria. Široké parkovisko a mohutný hotel svedčia o tom, že táto jaskyňa patrí medzi najkrajšie prírodné pamiatky Slovinska. Z viac ako 6 tisíc klasických krasových jaskýň patrí táto medzi najnavštevovanejšie. Pod stovky metrov hrubým vápencovým stropom sa skrýva rozprávkový svet bizarných kvapľníkov, hmlou obklopených jazier a riek.

Vďaka svojej dĺžke 16,5 km patrí jaskyňa Postojna k najväčším jaskynným systémom na svete. Už v 13. storočí sa vedelo o podzemných vodných tokoch, ale až v roku 1818 boli objavené tieto rozľahlé priestory. Jaskyňa bola sprístupnená roku 1819 pri príležitosti návštevy cisára Františka Ferdinanda. O šesť rokov neskôr boli jaskyne osvetlené, vtedy ešte olejovými lampami. Roku 1884 sem bolo zavedené elektrické osvetlenie, mimochodom vraj skôr ako v hlavnom meste dnešného Slovinska Ljubljani.

Po vstupe do komplexu môžete vstúpiť do malého vláčika, ktorý asi 10 minút uteká jaskýň dovnútra celého komplexu. Vláčik bol uvedený do prevádzky už roku 1872, vtedy ešte poháňaný ľudskou silou. Roku 1914 bol nahradený plynovým vlakom a roku 1959 bol inštalovaný elektrický vlak, ktorý je v prevádzke dodnes.

Elektrický vláčik dovezie návštevníkov až do vnútrajška krajiny, kde začína prechádzka jaskynným labyrintom, kde začína úchvatný pohľad. Raz rastú zo zeme stalagmity, potom zase visí zo stropu stalaktity. Často sa tiež spájajú do fantastických, mnohotvárnych stĺpov stalagnátov. Všadeprítomný je zvuk padajúcich kvapiek a lampy vrhajú plápolavé svetlo. Niekedy sú skalné steny tak jemne poskladané, že budia dojem ľahkého podzemného závesu, inokedy vyzerajú ako skamenený vodopád.

Prehliadka trvá hodinu a pol a rozhodne sa oplatí vziať na seba niečo teplejšie. V jaskyni je stála teplota okolo 8 ° C a vlhkosť dosahuje 95%. Trasa prehliadky je dlhá 5,2 km, z toho sa ide asi 3,5 km jaskynnou dráhou. Na návštevu treba naplánovať 1,4 hodiny.

Pri prehliadke sa prechádza okolo „gigantického kameňu“, krátko nato prichádza pasáž „briliantov“, ktoré sa skladajú z bielych svietiacich kvapľníkov. Prehliadka končí v tzv. Koncertnej sále, kde sa ako jeho názov napovedá, organizujú koncerty a iné spoločenské akcie. Za „koncertnou sieňou“, ktorá má relatívne dobrú akustiku sa dostanete k jazeru pokrytému parou, do ktorého vteká podzemná riečka Pivka.

Než opustíte jaskyňu, pozrite sa pozorne do vodojemu. Vo veľkej nádrži si môžete pozrieť jeden z najtajomnejších tvorov na svete. Pláva v ňom jaskyniar vodný, ojedinelá žijúca fosília, ktorá sa vyskytuje iba v jaskyni Postojna. Tento trochu bizarný záhadný živočích sa nazýva Proteus Anguinus. Je to najväčší stavovec žijúci v podzemí, meria asi 25 centimetrov, je slepý a jeho koža nemá žiadny pigment. Veľmi často sa títo macaráti dožívajú biblického veku nad 100 rokov, rozmnožujú sa čiastočne pomocou vajíčok a čiastočne rodením živých mláďat.

 



error: Varovanie: Obsah je chránený !!